Zdá sa, že slzy netečú iba pred televíznymi obrazovkami. Tvorcovia sú so svetom Dunaja úzko spätí a lúčenie s postavami ich zasahuje rovnako ako divákov. Evita priznáva, že takéto chvíle sa nedajú brať len ako práca.
„Nie, to sa nedá vnímať ako prácu, lebo jednak to robíme už dlho, jednak sme všetci spojené nádoby. Vlastne, my sme s tými hercami stále v kontakte, aj s produkciou sme stále v kontakte, takže je úplne prirodzené, že si to odplačeme. Odplakali sme si Wolfiho, odplakali sme si Ota, odplakali sme si Evu, odplakali sme si Petra ešte kedysi dávno, Mareka Rozkoša. Takže vlastne, my sme prví tí, ktorí plačú. Až potom to ide ďalej. Tie emócie sú na našej strane také isté, len my si ich vymýšľame. Diváci ich potom len konzumujú.“ Každá tragická scéna teda vzniká s dávkou osobného prežívania – scenár nie je len text, ale emócia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Bude dráma, ale aj láska či humor
Fanúšikovia sa asi nemôžu upokojiť príliš skoro. Dej sa blíži k historickým udalostiam, ktoré dramatické momenty jednoducho prinášajú. „Tá história ďalej je veľmi dobrodružná… je zlé slovo, ale je dramatická. Prichádza nám Slovenské národné povstanie, v princípe už koniec vojny, takže bude tam toho dosť, ale snažíme sa to stále vyvažovať aj príbehmi lásky, lebo tá láska tu bola vždy, aj radostnými chvíľami, aj humorom, keď sa dá, samozrejme, takže dúfam, že to dobre vyvážime.“ Tvorcovia však sľubujú rovnováhu. Kde je bolesť, bude aj nádej a romantika.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Obľúbené postavy nespoznáme
Hoci diváci majú svoje jasné favoritky a favoritov, Evita si to necháva pre seba. A dôvod? Celkom pragmatický. „Viem, mám ich, nikdy ich nepoviem. Nezaslúžia si to tí herci.“ Jej odpoveď síce pobavila, no zároveň dala jasne najavo, že svoje favoritky a favoritov si necháva pre seba. Trochu tajomstva predsa nikdy neuškodí, a fanúšikovia môžu ďalej tipovať, kto by sa v jej rebríčku ocitol najvyššie.
Nahlásiť chybu v článku