Slovensko sa nebezpečne približuje k dôchodkovej kríze, ktorej korene sú už dnes jasne viditeľné. Podľa analýzy Klubu 500, založenej na dátach z európskych štatistík, bude náš dôchodkový systém do roku 2050 čeliť priemernému ročnému deficitu na úrovni 3,8 % HDP. To znamená, že každoročne bude v systéme chýbať niekoľko miliárd eur. A tento stav má byť trvalý. Slovensko sa tým radí medzi päť najhorších krajín Európskej únie v oblasti finančnej udržateľnosti dôchodkov.
Na rozdiel od štátov ako Malta, Fínsko či Lotyšsko, ktoré dokážu financovať dôchodky výlučne z odvodov a dokonca dosahujú prebytky, väčšina európskych krajín sa už dnes pohybuje v mínuse. Slovensko sa však v tomto rebríčku prepadlo ešte hlbšie. Horšie sú na tom len Rakúsko, Bulharsko, Rumunsko a Taliansko, ktorých dôchodkové deficity presahujú 4 % HDP.
Môže za to najmä starnutie populácie
Hlavnou príčinou nepriaznivého vývoja je starnutie populácie, pretrvávajúca závislosť od priebežného systému financovania dôchodkov a populistické zásahy, najmä v podobe predčasných penzií. Demografické trendy pritom hovoria jasne: už o 25 rokov budú na jedného dôchodcu pripadať menej než dvaja pracujúci. Podľa odhadov OECD bude v roku 2052 na každých sto pracujúcich až 57 dôchodcov. Pre porovnanie, v Dánsku to má byť len 44.
Menej pracujúcich pritom znamená menej odvodov a daní, čo ohrozuje stabilitu verejných financií. „Štát získava podstatnú časť príjmov z odvodov, ktoré sú odvádzané z pracovnej činnosti. Ak pracovnej sily ubúda, systém prichádza o zdroje a deficit rastie,“ uvádza Klub 500.
Dôsledky budú vážne. Ak sa situácia nezmení, dôchodkový systém sa stane trvalým bremenom verejných financií. Štát bude musieť hľadať nové zdroje. Či už úsporami, reformou, alebo zvyšovaním daní a odvodov. Práve to posledné je podľa analytikov najčastejším, no najhorším riešením. „Zvyšovanie daní síce pomáha krátkodobo, ale dlhodobo len odďaľuje nevyhnutné a oslabuje konkurencieschopnosť ekonomiky,“ varuje Klub 500.
Slovensko dnes čelí dôchodkovej pasci, z ktorej sa bez zásadných zmien nedokáže dostať. Deficit systému je takmer dvojnásobný oproti priemeru EÚ a v rámci Vyšehradskej štvorky sme na tom najhoršie. Ak štát nepristúpi k reformám v oblasti zamestnanosti, produktivity práce, daňového systému a samotného nastavenia dôchodkov, riziko dlhovej špirály sa stane realitou už v najbližších desaťročiach.
Nahlásiť chybu v článku