Presne 148 rokov prešlo od toho, ako Dmitrij Mendelejev prezentoval svetu po prvý raz svoju periodickú tabuľku prvkov.

Ak by od vás niekto chcel, aby ste mu povedali meno známeho chemika, pravdepodobne mnoho z vás povie práve jeho meno. Dmitrij Ivanovič Mendelejev, ruský génius, svetu priniesol periodickú tabuľku prvkov, ktorú pozná každý z nás. Mendelejev týmto posunul chémiu na celkom nový level a zoradením prvkov do jeho tabuľky dokázal predpovedať vlastnosti látok omnoho skôr, ako boli vlastne objavené. Prečo sa nad ním vlastne dnes pozastavujeme? Pretože ubehlo presne 148 rokov, odvtedy ako 6.marca 1869 ukázal svoj objav svetu. 

Ťažký život

Dmitrij Mendelejev sa narodil 8. februára 1834 v ruskom Toboľsku. Rodina Mendelejevovcov bola poriadne početná, ako to v tomto čase bolo zvykom. Dmitrij bol jedným z viac ako 10 detí (presný počet nie je známy) a život nemal vôbec ľahký. Jeho otec Ivan bol učiteľ, no o miesto prišiel, keď oslepol. Matka Mária po tejto udalosti znovu otvorila malú rodinnú skláreň. Keď mal Dmitrij 13 rokov, zomrel mu otec a o dva roky neskôr zhorela do tla aj malá rodinná továreň. Rodina sa dostala do veľmi ťažkej finančnej situácie. Napriek týmto problémom Dmitrij v roku 1855 vyštudoval s vyznamenaním pedagogický inštitút v dnešnom Petrohrade.

tumentoday.ru

Mendelejev nebol jediný

Dmitrij Mendelejev nebol jediný, kto v druhej polovici 19. storočia skúmal zákonitosti medzi chemickými prvkami. Sám Mendelejev vychádzal z viacerých prác jeho predchodcov. O periodickú tabuľku sa pokúšal aj nemecký chemik Julius Lothar Meyer. Už v roku 1862 mal Meyer zostrojenú periodickú tabuľku, ktorá obsahovala 28 prvkov, do roku 1868 ich bolo 53. Svoju prácu však verejne publikoval až v roku 1895, teda takmer 30 rokov po Mendelejevovi. Napriek tomu, že všetka sláva patrí ruskému chemikovi, má aj Meyer v histórii chémie významné miesto.

pediaa.com

Nobelovku nezískal, na vine je korupcia

Mendelejev sa napriek obrovskému prínosu do sveta chémie nikdy k Nobelovej cene nedostal, napriek tomu, že bol niekoľko krát nominovaný. Prvý raz to bolo v roku 1906. Všetko vyzeralo tak, že cenu dostane, no nakoniec bolo to bolo inak. Dôvodom bol vplyv a korupcia predchádzajúceho víťaza. Bol ním Svante Arrhenius, ktorý mal Mendelejeva trošku v zuboch. Mendelejev bol totiž veľkým kritikom jeho práce. Arrhenius mal v Akadémii veľký vplyv, hlasoval proti Mendelejevovi a na jeho stranu sa nakoniec napriek očakávaniam priklonila väčšia hlasujúcich. Mendelejev teda počas života Nobelovku nezískal, o rok neskôr umrel a nepodarilo sa mu to ani v ďalších dvoch „posmrtných“ nomináciách.

climatestate.com

„Umelé“ prvky

Zo všetkých prvkov periodickej tabuľky sa „len“ 94 nachádza na našej planéte prirodzene. Tieto môžeme nájsť, niektoré ľahko a niektoré obtiažne, vo voľnej prírode. Zvyšné prvky sú výtvorom človeka. Prvý „umelý“ prvok našli v roku 1937 Carlo Perrier a Emilio Segre a pomenovali ho Technécium (z gr. technetos – umelý). Ide o striebristý rádioaktívny kov, ktorý si za tie roky vo svete vedy našiel viacero významných využití. „Najmladšie“ sú v periodickej tabuľke prvky s protónovými číslami 113, 115, 117 a 118, ktoré boli objavené začiatkom roku 2016.

emaze.com

Dnešná tabuľka je falzifikát

To, čo sa dnes, pred 10 rokmi, ale aj pred 50 rokmi používa v školách, je v skutočnosti len akýsi „falzifikát“ prvotnej Mendelejevovej tabuľky. Naposledy sa originálna verzia používala ešte v roku 1906 v ruských učebniciach. Do úpravy Mendelejevovej tabuľky sa po jeho smrti v roku 1907 pustil B.N.Menšutkin, ktorú systematicky upravil. „Nová“ periodická tabuľka bola potom uznaná viacerými akademikmi zo sveta a vydávaná za „originálnu“ Mendelejevovu tabuľku, napriek tomu, že porušovala základné princípy, na ktorých Mendelejev svoje dielo zostrojil.

Najväčšie úpravy boli nasledovné:

  1. Originálna tabuľka obsahovala nultý rad a nultú skupinu prvkov. Tie boli celkom odstránené. Dnes tabuľka začína prvou skupinou.
  2. Nultá skupina obsahovala vzácne plyny – hélium, neón, argón… Dnes ich nájdeme v „umelo“ vytvorenej VIII A skupine.
  3. Odstránené boli aj prvé dva superľahké prvky, ktoré Mendelejev umiestnil pred vodík a označil ich X a Y. Dnes ich poznáme ako Newtonium a Coronium.
pediaa.com
interez.sk (red.)
Uložiť článok

Najnovšie články