Otázka, kto nosí vianočné darčeky, dokáže v rodinách vyvolať prekvapivo silné emócie. Kým pre niektorých je Ježiško neoddeliteľnou súčasťou detstva, iní rodičia volia cestu otvorenosti a pravdy od útleho veku.
Rozprávanie o Ježiškovi, Mikulášovi či Santovi je hlboko zakorenené v tradíciách, no realita rodinného života býva často pestrejšia ako rozprávky. Skúsenosti rodičov, ktoré zazneli v jednej online diskusii, ukazujú, že deti sa pýtajú skôr, než dospelí čakajú, a že úprimnosť nemusí znamenať stratu čara. Práve naopak. V mnohých rodinách sa Vianoce stali viac o vzťahoch, dôvere a spoločnom prežívaní a predovšetkým o tom, kto potajomky položí darčeky pod stromček.
Keď dieťa kladie logické otázky
Niektoré deti začnú pochybovať veľmi skoro – nie preto, že by im niekto „pokazil ilúziu“, ale preto, že si jednoducho spájajú fakty. „Vysvetlila som to dieťaťu už dáááávno predtým (4 – 5 rokov), keď videl Ježiška v Betleheme a udivene sa spýtal: Ako môže bábätko nosiť darčeky, keď nevie chodiť? Povedala som mu, že si dávame darčeky z lásky, len je zaužívané používať, že je to od Ježiška, lebo veta, čo si želáš ako darček z lásky, je dlhá veta,“ poznamenala jedna z diskutujúcich.
Diskutujúca dodáva, že aj keď nie sú veriaci, Ježiško sa do ich rodiny dostal cez širšie okolie a škôlku. Dieťaťu zároveň vysvetlila, že iným deťom to hovoriť nemá. Napriek tomu ostávali otázniky, najmä praktické. „Súčasne som mu povedala, nech to nehovorí iným deťom, ale dodnes nerozumie, ako sa dostanú hračky pod strom,“ dodala ešte.
Nahlásiť chybu v článku