Neďaleko oázy Darvaza už od roku 1971 horí unikajúci zemný plyn. Plynový kráter v púšti Karakum dostal prezývku „Brána do pekla“ a vyzerá to, že po dlhých desaťročiach konečne svitá na lepšie časy.
Vedci sa domnievajú, že kráter postupne zhasína. Naznačujú to výsledky štúdie, s ktorými sa podelili na konferencii v Aškabate, hlavnom meste Turkmenistanu.
Irina Luryeva, vedúca laboratória Výskumného ústavu zemného plynu Štátneho koncernu „Türkmengaz“, sa podelila s úspechmi, ktoré sa týkajú cieľa znížiť emisie metánu v krajine. A práve Brána do pekla v ňom zohráva dôležitú rolu, keďže sa považuje sa ich veľkého producenta.
Z diaľky už oheň nie je vidieť
Údaje zo satelitov preukázali, že kým v roku 2013 žiara krátera bola neprehliadnuteľná už z diaľky niekoľkých kilometrov, dnes je situácia iná. Že horí, je možné v súčasnosti pozorovať len z bezprostrednej blízkosti.
Preukázalo sa aj výrazné zníženie emisií a počas analyzovaného obdobia klesla intenzita neorganizovaného horenia krátera viac než trojnásobne.
Unikajúci zemný plyn horí od roku 1971
Ako sme vás už informovali, kráter vznikol ako výsledok ľudskej činnosti, keď sovietski geológovia v tejto lokalite vykonávali prieskum ložísk zemného plynu a došlo k prepadnutiu podložia, čím vznikol kráter s priemerom 100 metrov a s hĺbkou okolo 20 metrov.
Z dôvodov bezpečnosti – aby sa plyn nešíril do okolia – sa geológovia rozhodli v roku 1971 unikajúci plyn zapáliť. Ich pôvodná predstava bola, že ložisko plynu čoskoro vyhorí, čo sa ale nestalo: plyn uniká a horí nepretržite už viac ako 50 rokov a z krátera sa stala populárna turistická atrakcia.
Nahlásiť chybu v článku