Turkménsky prezident Gurbanguly Berdymuhamedov nariadil nájsť spôsob, ako uhasiť plynový kráter v púšti Karakum, známy ako Brána do pekla. Informovala o tom agentúra AFP.

Unikajúci zemný plyn horí od roku 1971

V kráteri neďaleko oázy Darvaza od roku 1971 horí unikajúci zemný plyn. Miesto sa medzičasom stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou. Jeho uzavretie nariadil prezident Berdymuhamedov už roku 2010, ale doteraz sa to nepodarilo.

Kráter vznikol ako výsledok ľudskej činnosti, keď sovietski geológovia v tejto lokalite vykonávali prieskum ložísk zemného plynu a došlo k prepadnutiu podložia, čím vznikol kráter s priemerom 100 metrov a s hĺbkou okolo 20 metrov.

Z dôvodov bezpečnosti – aby sa plyn nešíril do okolia – sa geológovia rozhodli v roku 1971 unikajúci plyn zapáliť. Ich pôvodná predstava bola, že ložisko plynu čoskoro vyhorí, čo sa ale nestalo: plyn uniká a horí nepretržite už viac ako 50 rokov.

Na dne krátera objavili baktérie

Berdymuhamedov v piatok na zasadnutí vlády upozornil, že v kráteri sa dlhé roky spaľuje obrovské množstvo plynu, „strácajú sa suroviny, na ktorých vývoze možno výrazne zarobiť a využiť ich na zlepšenie života a pre blaho našich ľudí“. Pripomenul tiež, že horiaci plynový kráter „negatívne ovplyvňuje životné prostredie aj zdravie ľudí žijúcich v blízkosti“.

Berdymuhamedov následne nariadil podpredsedovi vlády Šahymovi Abdrachmanovovi, aby „zoskupil vedcov – a v prípade potreby prilákal aj zahraničných konzultantov – a našiel spôsob, ako uhasiť horiaci kráter“.

V novembri roku 2013 zostúpil na dno krátera kanadský cestovateľ a prieskumník George Kourounis, ktorý tam urobil výskum – zistil, že teplota dosahuje 1000 stupňov Celzia – a zozbieral vzorky. Podarilo sa mu nájsť baktérie, ktoré žijú na dne krátera aj napriek vysokým teplotám. Ide o baktérie, ktoré sa nenachádzajú nikde na povrchu Zeme a prosperujú, aj keď žijú v malom ekosystéme na dne horúceho krátera.

Pozri aj:

Termálny kráter Kaďa: Ponúka bublinkový wellness pod holým nebom zadarmo pre všetkých aj počas zimy