Darwin by s tým zrejme nesúhlasil. Vedci premenovali priameho predchodcu moderného človeka, mali na to dobrý dôvod

Vedci premenovali človeka, ktorý bol pravdepodobne priamym predkom moderného Homo sapiens. Homo bodoensis žil v Afrike pred viac ako 500-tisíc rokmi. Odborníci dúfajú, že im nové poznatky pomôžu lepšie porozumieť tomu, ako sa jednotlivé línie našich predkov pohybovali po našej planéte.

Predchodca moderného človeka dostal nové pomenovanie

Aj keď moderný človek Homo sapiens je jedinou ľudskou líniou, ktorá prežila, kedysi ich po našej planéte chodilo omnoho viac, píše portál Science Alert. Napríklad, nedávno sa vedcom podarilo zistiť, že indonézsky ostrov Flores bol kedysi domovom samostatného druhu, ktorý dostal pomenovanie Homo floresiensis. Vzhľadom na to, že bol tento druh veľmi malý vzrastom, vyslúžil si aj prezývku Hobbit.

Neraz je veľmi náročné určiť, či kostrové pozostatky patria človeku z jednej alebo z celkom inej línie. Napríklad, niektorí odborníci si na základe rozdielov v nájdených kostrových pozostatkoch myslia, že moderní ľudia a neandertálci patria k celkom odlišnému druhu. Ďalší vedci im však oponujú. Tvrdia, že vzhľadom na to, že moderní ľudia sa kedysi s neandertálcami párili a dokázali splodiť zdravé potomstvo, nemali by byť neandertálci vnímaní ako samostatný druh.

Je to kľúčové obdobie, no vieme toho o ňom málo

V rámci nového výskumu vedci analyzovali ľudské fosílie staré 774 000 až 129 000 rokov. Predchádzajúce štúdie naznačovali, že moderný človek sa prvýkrát objavil približne v tomto období v Afrike, zatiaľ čo neandertálci žili v oblasti Eurázie. Aj keď však ide o kľúčové obdobie v ľudskej evolúcii, vieme toho o ňom len málo.

Fosílie z tohto obdobia nájdené v Afrike alebo v Eurázii vedci najčastejšie priraďujú k dvom druhom, a to Homo heidelbergensis alebo Homo rhodesiensis. Charakteristické znaky nájdené na kostrových pozostatkoch si však neraz protirečia a sú mätúce. Nedávno vykonaná DNA analýza napríklad ukázala, že fosílie nájdené v Európe, o ktorých si vedci mysleli, že patria H. heidelbergensis, patrili v skutočnosti neandertálcovi.

Objaviť sa podarilo viacero fosílií, pri ktorých vzniklo podozrenie, či ide skutočne o H. heidelbergensis. Pri mnohých sa líšia črty tváre či iné charakteristiky v porovnaní s fosíliami z rovnakého obdobia, ktoré sa podarilo nájsť v oblasti Európy a Afriky. Navyše, pomenovanie H. rhodesiensis neakceptuje celá vedecká obec a tento druh je popísaný a definovaný len veľmi chabo.

Nechcú prepisovať evolúciu

Vedci preto navrhujú, aby sa zaviedlo nové pomenovanie, a to Homo bodoensis. Nové pomenovanie inšpirovala lebka nájdená v roku 1976 v etiópskej oblasti Bodo D’ar. Pod toto pomenovanie by mali odteraz spadať všetky fosílie, o ktorých doteraz vedci predpokladali, že patria druhu. H. heidelbergensis alebo H. rhodesiensis

Odborníci si podľa štúdie publikovanej v časopise Evolutionary Anthropology: Issues News, and Reviews myslia, že H. bodoensis je priamym príbuzným H. sapiens a spolu tvoria samostatnú vetvu, inú, ako tvorili neandertálci či záhadní denisovania. Nové pomenovanie druhu vždy vyvolá vlnu kontroverzie, vedci však dúfajú, že toto pomenovanie prežije a čoskoro sa stane bežne využívaným.

Ak sa tak stane, pomenovania H. heidelbergensis a H. rhodesiensis sa čoskoro celkom vytratia. Vedci však upozorňujú, že ich cieľom nie je prepisovať ľudskú evolúciu, chcú jej len lepšie porozumieť a vytvoriť akési usporiadané celky, ktoré budú dávať zmysel.

Pozri aj:

Je ako duch cestujúci v čase. Vedci v jantári objavili fosíliu extrémneho živočícha starú 16…