Od legendárneho letu bratov Wrightovcov sa toto odvetvie dopravy dostalo až do štádia, že počas jedného letu dokážeme prekonávať svetové oceány a dostať sa ešte v ten deň prakticky na opačnú stranu našej Zeme. Tráviť ale dlhé hodiny v lietadle nemusí byť komfortné a má to vplyv aj na náš organizmus. Čo sa vtedy deje a aké z toho vyplývajú riziká?
Nad tým sa zamyslel aj Tony Schiemer, austrálsky pilot, inžinier a lekár, ktorý sa špecializuje práve na medicínu vo výške 10-tisíc metrov nad zemou. Pre portál The Conversation spísal niekoľko bodov, ktoré môžete zažiť počas niekoľkohodinového letu. Ako príklad uvádza 19-hodinový let, ktorý by mal byť o pár rokov realitou a mal by spojiť východné pobrežie Austrálie s Londýnom.
Dehydratácia
Dehydratácia je na dlhých letoch bežná. Je to kvôli nízkej úrovni vlhkosti v kabíne v porovnaní s tou, ktorá je bežne na zemi. Je to spôsobené nasávaním vzduchu zvonku, v ktorom ale nie je veľa vlhkosti. Organizmus sa tak vysušuje ešte viac, ako keď neletíte. Dehydratáciu môže spôsobovať aj veľké požívanie alkoholu počas letu či nedodržiavanie pitného režimu.
Zmeny tlaku
Ako sa mení tlak v kabíne, plyny v našom tele na to reagujú. Rozpínajú sa, keď lietadlo stúpa a zmršťujú sa, keď klesá. To môže spôsobovať bolesť uší a hlavy, ale môže sa to odzrkadliť aj črevnými problémami, ktoré sa prejavia plynatosťou.
Môžete sa tiež cítiť ospalí kvôli menšiemu množstvu kyslíka. To spôsobuje ospalosť a spomalenie, čím sa vlastne organizmus bráni. Dobrou správou je, že väčšina týchto problémov sa deje iba pri stúpaní a klesaní.
Najväčšie riziko: Krvné zrazeniny
Krvné zrazeniny sú spojené s dlhodobou nehybnosťou a sú významným problémom pre cestujúcich lietadlom. Medzi najčastejšie typy patria zrazeniny vytvorené v nohe, ktoré potom môžu putovať až do pľúc, kde spôsobia embóliu.
Riziko vzniku krvných zrazenín je pravdepodobnejšie u ľudí vo vyššom veku, u obéznych a u tých, ktorí už zrazeninu prekonali, alebo ju majú v rodinnej anamnéze.
Ďalej medzi rizikových patria ľudia s ochoreniami krvi, rakovinou či ľudia po nedávnom chirurgickom zákroku. Zrazeniny sú rizikom aj u tehotných žien alebo u žien krátko po pôrode, či u tých, ktoré užívajú antikoncepciu.
Platí tu tiež zásada – čím dlhší let, tým väčšia pravdepodobnosť zrazenín. Pomôcť predchádzať tomuto stavu môžu kompresné pančuchy, častejšie hýbanie sa a sledovanie samého seba. Ak po lete pocítite bolesť a opuch nohy (spravidla iba jednej), bolesť na hrudníku, kašeľ či dýchavičnosť, okamžite vyhľadajte lekársku starostlivosť.
Jet lag, covid a radiácia
Jet lag je stav, ktorý nastáva prechodom cez časové pásma a spôsobuje nepríjemné zmeny v nastavení vnútorných hodín. Stačí si spomenúť, ako dokáže na niektorých ľudí pôsobiť iba bežný posun letného času.
Dlhšie lety znamenajú vyššiu pravdepodobnosť (aj keď nie vždy, v prípade, ak cestuje na juh či sever) preletov cez viacero časových pásiem. Jet lag sa stáva problematickým najmä vtedy, ak prekročíte viac ako tri pásma a keď cestujete na východ.
Ďalším rizikom je nielen covid, ale aj všetky ďalšie choroby prenosné vzduchom či kvapôčkami. Čím dlhšie ste v uzatvorenej kabíne s množstvom iných ľudí, tým sa zvyšuje riziko prípadnej choroby. Preto je vhodné dodržiavať hygienu, nosiť respirátor a hlavne necestovať, ak sa necítite dobre.
Za malú pozornosť stojí aj radiácia. Ak cestujete často na dlhé vzdialenosti, tak sa vystavujete kozmickému žiareniu. To môže zvyšovať riziko rakoviny a reprodukčné problémy. Jedným dychom však treba dodať, že sa stále nevie, aká úroveň už sa dá pokladať za nebezpečnú. Ak ale nelietate veľmi často na dlhých letoch, radiáciou sa nemá zmysel znepokojovať.
Nahlásiť chybu v článku