Hoci nás sci-fi filmy presviedčajú, že pôjde o vyspelé civilizácie, vedci upozorňujú, že to tak byť nemusí.

Vysokí, zelení mužíkovia s veľkými lesklými očami a príliš dlhými končatinami. Hollywoodski filmári mali otázku výzoru vesmírnych návštevníkov dlho vysporiadanú – sú podobní ako my, len s malými odlišnosťami. Názory modernej vedy na vzhľad mimozemského života sa však líšia. “Všetky druhy života na Zemi sa vyvinuli v rovnakých podmienkach, preto je naivné veriť, že by mimozemšťania mali dve ruky, nohy, uši a nosy ako ľudia,” hovorí expert Kevin Anderson. Tieto teórie neušli ani filmovým producentom a s podobným realizmom sa na objav mimozemského života pozerá sci-fi novinka Život.

Film Život rozpráva príbeh šiestich členov posádky vesmírnej stanice ISS, ktorí sú svedkami zlomovej udalosti v dejinách ľudstva: objavenia mimozemského života. Keď sa však nevinná biologická vzorka začne správať inteligentnejšie, než by ktokoľvek čakal, životy členov posádky aj ľudí na Zemi sú v ohrození.

Pri tvorbe mimozemšťana sa filmári snažili držať najnovších vedeckých poznatkov. Na koncepte pracovali scenáristi Rhett Reese a Paul Wernick s britským genetikom Adamom Rutherfordom, ktorý je autorom niekoľkých odborných kníh o vzniku života a o využití genetického inžinierstva na vznik nového života.

„Náš mimozemšťan začal ako jednobunkovec, ktorého bunka sa mnohokrát rozdelila, až kým sa nestal komplexným organizmom,“ hovorí Reese. „Nie je vysoko inteligentný – je kombináciou rovnakých buniek, ktoré sa nelíšia. Bunky v ľudskom tele sú odlišné – svalové bunky, nervové bunky, krvné bunky –  plnia rôzne úlohy. Jeho bunky však fungujú samostatne. Každá bunka je očnou bunkou, svalovou bunkou, vďaka čomu je takýto tvor veľmi prispôsobivý,“ pokračuje Reese.

Pri debatách o tom, ako by takýto tvor mohol vyzerať, sa obrátili k slizovke. Hoci ide o jeden z najneškodnejších druhov na Zemi, ich jedinečná bunková štruktúra poskytla filmárom skvelú inšpiráciu. Kým ľudia sú mnohobunkovými organizmami so špecializovanými bunkami (mozgové bunky, krvné bunky atď.), slizovky sú postavené z rovnakých buniek, ktoré fungujú spoločne ako jedna jednotka.

„Náš mimozemšťan nie je odkázaný na to, či má dve či štyri končatiny – má ich toľko, koľko v danej situácií potrebuje,“ hovorí Rutherford. „Calvin je našou najhoršou nočnou morou. A najhoršou nočnou morou posádky vo filme,“ dopĺňa ho Wernick.

V hlavných úlohách filmu Život sa predstavia uštipačný Ryan Reynolds (Deadpool) a charizmatický Jake Gylenhaal (Princ z Perzie). Zostavu astronautov dopĺňajú Rebecca Ferguson (Mission Impossible: Národ grázlov), Hiroyuki Sanada (Wolverine), Ariyon Bakare a Olga Dichovichnaya.

Film Život má slovenskú premiéru už 23. marca 2017. Na vaše plátna ho prinesie spoločnosť Itafilm.

Itafilm
Uložiť článok

Najnovšie články