Foto: unsplash.com/ Jonathan Roger

Teplo do nich preniká ľahko, no ochladiť ich je náročnejšie.

Moderná architektúra prináša veľké prekvapenia každý deň. Je plná kreativity, umenia, surrealizmu, estetiky a funkčnosti. V mestskej džungli rastú mrakodrapy ako huby po daždi a tak ako rastliny v lese, aj budovy súperia o každý svetelný lúč. Skvelým nápadom sú preto presklené budovy, ktoré dokážu poňať a využiť svetlo na maximum. Má to však jednu obrovskú nevýhodu – prehrievanie. 

Aby sme sa cítili príjemne v prehriatych budovách počas letných horúčav, používame klímu. Tá však produkuje emisie skleníkových plynov a tie prispievajú ku klimatickej kríze.

The Guardian na svojom portáli informuje o tom, že poprední architekti a inžinieri žiadajú zákaz používania všetkých sklenených mrakodrapov, pretože ich ochladzovanie je príliš náročné a drahé.

Foto: unsplash.com/ Khara Woods

Ak staviate skleníky počas klimatickej krízy je to prinajmenšom naozaj zvláštne,“ povedal pre The Guardian Simon Sturgis, poradca britskej vlády a predseda Kráľovského inštitútu pre Britskú udržateľnú architektonickú skupinu a zároveň dodáva, že „ak používate štandardné sklenené fasády, potrebujete veľa energie na ich ochladenie a veľa energie sa rovná mnohým emisiám uhlíka.“

Presklené výškové budovy, či už sú to kancelárske budovy alebo nákupné strediská, sa stali obľúbenými architektonickými skvostmi a to vďaka tomu, že poskytujú takmer neobmedzené výhľady. Sú prirodzene presvetlené a ľudia v nich majú pocit prepojenia s vonkajším svetom.

Slnečné lúče, ktoré tak prirodzene a ľahko prenikajú do budovy však okrem toho, že prinášajú množstvo svetla, nesú so sebou aj teplo. A tu nastáva veľký problém, pretože budovy sa veľmi rýchlo dokážu otepliť a následne prehriať.

Potom sa teda správajú ako skleníky, rýchlo sa nahrejú a teplo si dokážu udržať. Na to, aby sme ich ale dokázali ochladiť a aby sme sa v nich cítili príjemne, využívame klimatizáciu. Ako uvádza The Guardian, podľa Medzinárodnej energetickej agentúry približne 40% celosvetových emisií oxidu uhličitého pochádza z výstavby, vykurovania, chladenia a búrania budov.

Z toho podiel klimatizácie sa neustále zvyšuje. V číslach to znamená, že energia spotrebovaná na chladenie sa od roku 2000 zdvojnásobila a v súčasnosti predstavuje približne 14% všetkej spotreby energie.

Foto: unsplash.com/ Simone Hutsch

Martin Fahey, vedúci udržateľnosti spoločnosti Mitsubishi Electric, varuje, že vyššie teploty znamenajú, že klimatizačné zariadenia musia teraz pracovať výkonnejšie ako v minulosti. A pre The Guardian povedal, že „väčšina klimatizačných zariadení je navrhnutá tak, aby vnútorná teplota bola o 7 až 10 stupňov nižšia ako teplota okolia.

Paradoxom ale je, že klimatická kríza na určitých miestach spôsobuje, že teploty sú čoraz vyššie, čo má za následok intenzívnejšie využívanie klimatizácie a čoraz väčšiu produkciu emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickej kríze.

Podľa The Guardian si nová verzia Londýnskeho plánu, ktorá má vstúpiť do platnosti na jar budúceho roka, bude vyžadovať, aby stavebné firmy vyhodnotili spotrebu energie budov počas celého svojho životného cyklu.

Veľkým obchodným nájomcom sa nepáči postaviť sa pred svojich akcionárov a povedať im, že robia trápne veci,“ hovorí Sturgis a dodáva, že „nikto nechce byť  ‘Mr. Climate-Dirty building’ – a myslím, že takéto budovy sú už zastaralé.“

Znamená to, že budovy, ktoré ešte nie sú dostavané, sú už teraz zastaralé. Moderné budovy používajú špeciálne druhy skla, ktoré sa môžu stať nepriehľadnejším blokom slnečného žiarenia v horúcom počasí alebo dokonca samé vyrábať  elektrickú energiu, ako napríklad budova Edge building v Amsterdame.

Foto: unsplash.com

Avšak podľa Sturgisa aj tieto tabule z vrstveného skla stále prispievajú ku klimatickej kríze, pretože ich výroba je oveľa nákladnejšia a ich recyklácia je takmer nemožná.

Na zmiernenie množstva energie potrebnej na ochladenie týchto budov musíte vyrobiť skutočne komplikovanú fasádu, ktorá je zvyčajne trojitá,“ hovorí Sturgis. „Jednotky s dvojitým zasklením a vrstvené sklo však nevydržia príliš dlho – len približne 40 rokov. Fasádu musíte vymeniť každých 40 rokov, čo tiež nie je dobrý nápad.“

Zdá sa, že nás čaká ešte dlhá cesta, dokiaľ budeme schopní žiť uhlíkovo neutrálnym životom. Dovtedy je len na nás, či si vyberieme cestu väčšieho alebo menšieho ‚zla‘.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy