Loď, o ktorej za ostatných vyše 110 rokov počul vďaka filmom či mýtom azda každý jeden človek. Titanic mal byť zaoceánsky parník, ktorý pútal pozornosť veľkosťou aj luxusom, pričom jeho tragický osud len v podstate po štyroch dňoch v prevádzke je dodnes považovaný za jednu z najväčších námorných katastrof vo svetovej histórii.

Spoločnosť White Star Line začala v roku 1909 s výstavbou gigantického zaoceánskeho parníka, ktorý mohol prevážať vyše 3 500 ľudí vrátane pasažierov aj posádky. Na svoju panenskú plavbu sa Titanic vydal 10. apríla 1912, pričom smer cesty bol z anglického Southamptonu do amerického New Yorku.

Prvá kolízia mohla nastať už pár minút po štarte

Bez 90 centimetrov 270-metrová loď niesla počas svojej prvej plavby vyše 2 200 pasažierov a takmer 900 členov posádky. Dlhoočakávaný štart nastal 10. apríla o 12:14, no len málokto vie, že už o pár minút nato bol Titanic blízko prvej kolízie.

Keďže išlo o gigantický a ťažký stroj, jeho pohyb v priestoroch prístavu bol veľmi obmedzený. V týchto prípadoch je aj v dnešnej dobe bežné, že o navádzanie a korigovanie sa starajú tzv. remorkéry. Titanic sa tak ocitol v blízkosti ďalšieho parníka s názvom New York, ktorému sa v dôsledku vodného prúdu roztrhli kotviace laná a lode sa k sebe začali nebezpečne približovať. K žiadnemu kontaktu však nedošlo.

Prvé dni prebehli v poriadku

Vzhľadom na prestíž Titanicu si premiérovú jazdu nenechalo ujsť množstvo ľudí zo svetovej  smotánky vrátane podnikateľov, investorov, vynálezcov či bankárov. Okrem nich boli v 2. a 3. triede bežní ľudia aj rôzni emigranti z bližšieho i ďalekého východu.

Cestujúci si vďaka kvalite služieb plavbu užívali. Zatiaľ čo si pasažieri naprieč všetkými triedami vychutnávali večer a pomaly sa chystali spať, posádka sa pri striedaní služieb informovala o správach z ostatných lodí, ktoré varovali pred ľadovým poľom na kurze Titanicu.