Súčasťou hudobnej komunity sa stala ako veľmi mladá a rýchlo sa ocitla v takzvanej. „veľkej lige“. Spolupráce s Egom či Igorom Kmeťom boli na pohľad splneným snom, no vnútorné spracovanie takého úspechu prišlo až o niekoľko rokov neskôr. „Bola som na všetko sama,“ priznáva. Okolie jej zrkadlilo predstavu, že má všetko pod kontrolou, že je tvrdá, že to dá.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ona sama sa vtedy považovala za „tank“, ktorý nič nezastaví. „Ja som vždy bola typ človeka, ktorý ide cez všetko. Že ja to dám,“ hovorí. No keď sa realita spojí s očakávaniami a chýba opora, človek môže vyhorieť veľmi rýchlo. A ako dodáva, práve kombinácia tlaku zvonka a vlastného presvedčenia, že to zvládne, ju dobehla: „Keď ti niekto nahovorí, že si niekde ďalej, než v skutočnosti si… A zároveň na teba nikto nedá pozor, neustriehne ťa… Tak to vie byť dosť nebezpečné.“
Život medzi chlapmi
Aless sa ocitla v komunite, kde prevládali muži – dospelí, skúsení a často necitliví. Čelila situáciám, ktoré by dnes mnohí označili za toxické, no vtedy sa o nich otvorene nehovorilo. „Každý ku mne pristupoval, akoby som bola dávno dospelá, ale nebola som,“ dodáva. Tento skreslený obraz jej ublížil viac, než si vtedy dokázala priznať. Prvotný rešpekt sa často zmenil na súťaž, útok či vyčkávanie na jej pád.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Strata intimity v dobe obsahu
Zásadnou zmenou oproti minulosti je podľa Aless aj to, ako sa dnes vnímajú zážitky. „Nie všetko musí byť obsah, nie všetko musí byť virálne.“ Kedysi sa žilo pomalšie, úprimnejšie – dnes podľa nej každý okamih niekto hodnotí, zosmiešňuje alebo prekrúca.
„Dnes už nič nie je naozaj zážitok,“ hovorí s nostalgiou, no bez potreby veci dramatizovať. Vie, že časy sa menia. Nehrá sa na to, že kedysi bolo všetko lepšie, len si uvedomuje, že to bolo iné. A snaží sa to prijať tak, ako to je.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Návrat na Slovensko ako kultúrny šok
Po štyroch rokoch v zahraničí sa Aless vrátila späť. Hoci sa na domáci festival Hip Hop Žije tešila, atmosféru opísala ako úplne inú. „Bol to pre mňa aj kultúrny šok,“ priznáva. Pochopila, že čas a vzdialenosť menia nielen človeka, ale aj komunitu. Zároveň si však uvedomuje, že ani minulosť nebola úplne zdravá. Jej postoj je dnes vyzretejší: všetko sa mení, ľudia sa menia – dôležité je nestratiť samého seba.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
To dôležité si v sebe uchovala
Aj keď si prešla ťažkým obdobím, Aless nezostala zatrpknutá. Neprepadla sebaľútosti, neodišla z verejného priestoru. „To zlé vo mne zmyl čas. A to dobré – to zostalo.“ Vracia sa k minulosti s odstupom, bez potreby sa k nej vracať príliš často.
Hudbu stále miluje, no dnes vie, že nie všetko musí byť rýchle, bombastické a navonok úspešné. Dôležité je, že skladby, ktoré písala ako tínedžerka, v nej stále zanechávajú stopy čistoty a pravdy. „To ma stále drží – tá osobná čistota, to, kde som vtedy bola.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Matka, žena, umelkyňa
Dnes je z nej 27-ročná žena a matka. Hovorí o tom ako o najkrajšom období svojho života. Zmenil sa jej pohľad na vzťahy, na kariéru, na to, čo je dôležité. Už nepotrebuje nič dokazovať. Hudba ostáva jej súčasťou, a nie ako únik, ale ako forma spojenia so sebou. Vie, že na pódiu sa ešte objaví. Ale nie za každú cenu. A hlavne, nie pre niekoho iného. Dnes to robí pre seba.
Nahlásiť chybu v článku