Narodil sa na Slovensku, bojoval na východnom fronte, padol do ruského zajatia, ušiel zo sibírskeho pracovného tábora, odkiaľ sa mu podarilo dostať až do Číny, kde sa stal „otcom“ Šanghaja. To nie je žiadny vymyslený dobrodružný príbeh, ale realita zo života slovenského architekta, ktorého napriek jeho významnosti a odkazu, ktorý zanechal, pozná málokto. Zoznámte sa s Wu-ta-kche, vlastným menom Ladislav Hudec.
Ladislav Hudec sa narodil v roku 1893 priamo v srdci Slovenska, a to v Banskej Bystrici. K staviteľstvu a architektúre sa dostal vďaka jeho otcovi, ktorý bol počas jeho detstva architektonickým, staviteľským a hospodárskym inšpektorom mesta. Hudec v mladosti získal mnohé rady i od významného slovenského maliara Dominika Skuteckého, ktorý ho učil kresliť. Pred prvou svetovou vojnou sa Ladislav Hudec dostal na technickú školu v Budapešti kde získal vysokoškolský titul. Kariéru architekta na Slovensku mu však prekazila vojna. V roku 1914 odišiel ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády na východný front, kde sa neskôr dostal do ruského zajatia.
23-ročný Ladislav Hudec sa v júni 1916 dostal do ruského zajateckého tábora v Chabarovsku. Netrvalo dlho a mladému dôstojníkovi sa podarilo z tábora utiecť. Domov sa však nevrátil. Jeho kroky putovali do Číny, a to konkrétne do Šanghaja, kde sa aj spolu s bratom nakoniec usadil. Tu sa oženil s dcérou bohatého bankára, začal používať čínske meno Wu-ta-kche a jeho hviezdna kariéra, za ktorú si vyslúžil prezývku „otec Šanghaja“, mohla začať.
Počas svojho tridsaťročného pôsobenia naprojektoval skutočne všeličo. V Šanghaji stoja jeho vily, bytové domy, nemocnice, kluby, banky, kostoly, továrne, pivovar či dokonca univerzita. Najslávnejšia Hudecova stavba je však Park Hotel Shanghai z roku 1934. 22-poschodový a 88 metrov vysoký mrakodrap sa stal najvyššou budovou Šanghaja a vôbec prvým a najvyšším mrakodrapom celej Ázie. Tieto rekordy držala Hudecova stavba niekoľko desaťročí. Ázijské prvenstvo stratila v roku 1952, no najvyššou budovou Šanghaja ostala až do roku 1983.
Ladislav Hudec si za svoju prácu právom vyslúžil prezývku „otec Šanghaja“. V čínskom veľkomeste vystaval viac ako 60 budov, z ktorých dodnes stoja všetky okrem dvoch. Okrem najvyššej budovy mesta to bola aj prvá klimatizovaná nemocnica či prvé kino. Do jeho života a kariéry však koncom 40. rokov zasiahla opäť vojna, tentokrát občianska vojna v Číne. Hudec znovu skončil v zajatí, spolu s rodinou sa mu však podarilo utiecť späť do Európy. Na sklonku života sa presťahoval do USA, kde na významnej univerzite v Berkeley dostal profesúru. V roku 1958 Hudec umiera, no pred smrťou ešte prezradí svoje posledné želanie, a to aby boli jeho pozostatky prevezené do rodného kraja. Stalo sa tak až v roku 1970, odkedy odpočíva na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Kým v Ázii, v samotnom Šanghaji nehovoriac, ľudia na meno Wu-ta-kche spomínajú s rešpektom, na Slovensku je Ladislav Hudec pre verejnosť pomerne neznáma osobnosť. Na Slovensku nájdete len jeho jedinú stavbu. Je ňou kúpeľná kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach z roku 1914, ktorá je súčasne i národnou kultúrnou pamiatkou.
Okamžite si ich bežte pozrieť: Našli sme 10 najlepších filmov roku 2025, mnohé z nich vám úplne ušli
Nahlásiť chybu v článku