Protesty v Iráne, foto: TASR/AP

Irán sa na pár dní odrezal od sveta. Ľudskoprávny aktivisti hovoria o viac ako stovke obetí.

Ešte pred týždňom stál v Iráne liter benzínu približne 12 centov. Za túto cenu mohol každý obyvateľ krajiny načerpať mesačne 250 litrov. Potom však Teherán zaviedol prídelový systém na pohonné hmoty a ceny zdvihol o 200%. Ľudia vyšli do ulíc, iránske úrady krajinu odpojili od internetu a protesty krvavo potlačili.

Irán patrí k najväčším producentom pohonných hmôt na svete. Vďačí tomu bohatým ložiskám ropy, ktoré sa nachádzajú na území krajiny. Mierne zaostáva v exporte a možno aj preto je cena benzínu v Iráne dlhodobo na úrovni, o ktorej môže väčšina sveta len snívať. Ešte pred nedávnom stál liter benzínu len 12 centov.

Teherán však pred týždňom oznámil zvýšenie cien pohonných hmôt a zavedenie prídelového systému. Za cenu 12 centov môžu po novom Iránčania načerpať len 60 litrov benzínu. Každý liter navyše je o 200% drahší. Podľa odborníkov ide o odpoveď Teheránu na čoraz výraznejšiu ekonomickú krízu po niekoľko rokov platiacich sankciách. Verejnosti sa to však nepáči a preto vyšla do ulíc.

Foto: TASR/AP

„Blackout“ aký sa často nevidí

Demonštrácie proti zdražovaniu cien pohonných hmôt začali v piatok 15. novembra. Z Teheránu sa postupne rozšírili do viac ako 100 iránskych miest. Koľko ľudí vyšlo do ulíc zatiaľ nevedno. Už 16. novembra však iránske úrady začali demonštrácie tvrdo potláčať. A aby to svet nevidel, krajinu odpojili od internetu. Množstvo internetových pripojení sa znížilo na 5% oproti bežnému priemeru. Takýto rozsiahly „black out“ je výnimočný aj pre krajinu s tak obmedzenou ľudskou slobodou akou je Irán.

Protesty v Iráne, foto: TASR/AP

Nezisková organizácia Amnesty International informovala, že iránske bezpečnostné zložky dostali po rozšírení demonštráciu „zelenú“ na ich potlačenie. Podľa Amnesty International je bilanciou tvrdého zásahu viac než 100 mŕtvych demonštrantov. „Najmenej 106 protestujúcich v 21 mestách bolo podľa dôveryhodných správ zabitých,“ uviedla AI sídliaca v Londýne. Konštatovala, že „skutočný počet mŕtvych môže byť vyšší, keďže niektoré správy naznačujú, že zabitých bolo až 200 ľudí.

Amnesty International správu zverejnila na základe overeného videozáznamu, svedectiev demonštrantov a informáciách od ľudskoprávnych aktivistov. Podľa AI spomínané video ukazuje, že „snajperi tiež strieľajú do davu ľudí zo striech budov a v jednom prípade z helikoptéry“. Podľa svedectiev príslušníci bezpečnostných zložiek odnášali mŕtve telá a zranených z ciest a nemocníc a telá obetí odmietali vydať ich rodinám.

Protesty v Iráne, foto: TASR/AP
Vodiči blokujú cestu počas protestov v Iráne, foto: TASR/AP

Sprisahanie, tvrdí Teherán

Teherán sa však k udalostiam posledných dní vyjadruje úplne inak a protesty označuje za „politickú vojnu“ a „nepriateľské sprisahanie“. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí po skončení protestov proti zvyšovaniu cien pohonných hmôt povedal, že nepriateľa sa podarilo „vypudiť“. „Tých anarchistov, ktorí vyšli do ulíc, bolo početne málo,“ konštatoval podľa agentúry AFP. Anarchisti boli organizovaní, ozbrojení a do ulíc vyšli na základe sprisahania zosnovaného „regionálnym reakcionárom, sionistami a Američanmi,“ povedal s odkazom na Saudskú Arábiu, Izrael a Spojené štáty.

Iránsky prezident Hasan Rúháni, foto: TASR/AP

Po potlačení demonštrácií začali iránske úrady pomaly obnovovať prístup na internet. Blokáda internetu sťažovala protestujúcim zverejňovanie videí na sociálnych médiách, ktoré mali pomôcť získať väčšiu podporu a sprostredkovať dôveryhodné správy o rozsahu nepokojov. Podľa iránskych úradov však išlo o prostriedok určený k zabezpečeniu bezpečnosti obyvateľov.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )