Anna Franková nebola jediná. Po 70-rokov odhalia denník Renii Spiegel, ktorá sa skrývala pred nacistami v podkroví

Našli sa však aj takí, ktorí našli útechu práve v písaní. Iste si napríklad spomeniete na zápisky Anny Frankovej, no Anna nebola jediná, kto sa o svojich vojnových zážitkoch rozhodol nemlčať. Svoje zážitky spisovala do denníkov aj dievčina menom Renia Spiegel a ako píše portál All That Is Interesting, po 70 rokov jej svedectvo čoskoro uzrie svetlo sveta.

Život v tieni holokaustu

Renia Spiegel mala len 18 rokov a celý život pred sebou, keď ju v roku 1942 v podkrovnom úkryte našli Nemci a popravili ju. Skôr, ako tak stihli urobiť, však Renia popísala svojím rukopisom 700 strán denníka. Poľská Židovka si denník písala už od svojich 14 rokov, až donedávna však všetky jej zápisky ležali ukryté v trezore v New Yorku. Reniina matka, Róza a sestra Elizabeth totiž vojnu prežili a bolo pre ne príliš bolestivé denník čítať.

Napokon však súhlasili s tým, aby ho vydavateľstvo Penguin Books spracovalo a už tento september vydalo pod názvom Renia’s Diary: A Young Girl’s Life in the Shadow of the Holocaust (Reniin denník: Život mladého dievčaťa v tieni holokaustu).

Bulus

Prvé zápisky Renia napísala v roku 1939, keď bolo Poľsko pod sovietskou okupáciou a jej domov sa následkom bombardovania otriasal v základoch. V roku 1941 sa v jej zápiskoch objavujú Nemci a Renia popisuje, ako naďalej padajú bomby, židovské rodiny postupne miznú a ako v roku 1942 Nemci vytvorili pre Židov geto. Svoju matku Renia volala Bulus a v denníku píše, že sa v chaose od matky a od sestry oddelila. Stále však verila, že všetko dobre dopadne, že ju Boh a Bulus ochránia.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Elizabeth Bellak, Renia Spiegel’s younger surviving sister, whose own story is equally compelling. A tiny firecracker with a generous spirit, beautiful blue eyes, red lipstick and sparkly green eyeliner. Now in her eighth decade, she radiates life, captivates with her enthusiasm and enchants with her storytelling. I felt so privileged to have met her and her daughter, Alexandra. Picture 2 – Elizabeth wearing a traditional vest from her childhood folk costume in Poland and holding an old photo of her sister, Renia, pictured in full traditional dress. Picture 3 – Elizabeth holding Renia’s diary, wearing coral colored beads, a set of matching necklaces she and her sister both had and one of the few possessions Elizabeth was able to keep from her childhood in Poland. By @claire__rosen for @smithsonianmagazine @qnardi @thepostoffice_nyc @fujifilmx_us #rememberhistory #holocaust #neverforget #reniaspiegal #diary #holocaustdiary #holocaustsurvivor #elizabethbellak #alexandrabellak #portraiture

Príspevok, ktorý zdieľa Smithsonian (@smithsonianmagazine), 25 Nov 2018 o 5:44 PST

Prvá láska

Renia vo svojich denníkoch nepísala len o hrôzach a o utrpení, ale aj o tom, ako sa prvýkrát zamilovala a pobozkala Zygmunta Schwarzera. Čítanie denníkov je o to silnejší zážitok, že čitateľov už vopred vie, že kniha nebude mať šťastný koniec, Renia sa nevydá za lásku svojho života, ani nikdy nebude mať deti a šťastnú rodinu. Renia z geta utiekla a ukryla sa v podkroví, netrvalo však dlho a Nemci ju objavili. Denník zverila do rúk Zygmuntovi, ktorý po jej smrti do denníka napísal: „Tri výstrely! Tri zmarené životy! Všetko, čo počujem, sú výstrely, výstrely!“

Nanešťastie, neskôr bol zajatý aj Zygmunt a dostal sa do koncentračného tábora. Denník teda opäť musel putovať do iných rúk. Po oslobodení si však po neho Zygmunt prišiel a vzal ho so sebou do Ameriky, kde ho o osem rokov neskôr vrátil Róze a Elizabeth. V trezore ležal denník až do roku 2012, kedy sa dcéra Elizabeth, Alexandra Bellak, rozhodla, že denník nechá preložiť. Pre CNN sa Alexandra vyjadrila, že chcela lepšie spoznať osobu, ktorá je tak dôležitou súčasťou jej minulosti, aj keď sa osobne nikdy nepoznali.

Pozri aj:

Adolphe Sax: Muž, ktorý 7-krát oklamal smrť a napokon vynašiel saxofón

allthatisinteresting