Čínski developeri pred rokmi predstavili ambiciózny návrh metropoly v malajzijskom štáte Johor. Nový domov pre stovky tisíc obyvateľov sa mal po dokončení stať plnohodnotným náprotivkom Singapuru. Aspoň v takej podobe predložila návrh developerská firma Country Garden.
správy od nás budete mať ako prví.
Developeri minuli miliardy, vytvorili astronomický dlh, no po mnohých komplikáciách a zlých rozhodnutiach sa projekt jednoducho zasekol. Napriek tomu, že brány mesta sa otvorili už v roku 2016, kupcov nehnuteľnosti neprilákal a aj podnikatelia sa radšej stiahli do úzadia. Čínsky developerský sektor v tom období prekonával krízu, nepomohla ani svetová pandémia… A ako sa zdá, sláva veľkolepej investície skončila skôr, než sa vôbec začala.
O samotnom projekte sme písali v článku, ktorý nájdete na tomto odkaze. Mesto je dodnes takmer vyľudnené, obývaný je údajne len zlomok celého zastavaného priestoru, a preto si vyslúžilo prívlastok „najluxusnejšie mesto duchov“ na planéte.
Je zrejmé, prečo sa neustále objavuje v médiách: po rokoch je toto miesto notoricky známe, ale informácie o ňom sú zväčša neaktuálne alebo protichodné. Najnovšie preto zaujalo reportérov z projektu Yes Theory, ktorí sa rozhodli vydať do mesta osobne. Strávili v ňom celých 50 hodín, aby zistili, čo všetko sa v ňom za tie roky zmenilo.
Prázdne ulice a opustené reštaurácie, ktoré po celý čas ktosi udržiava
Prvý pohľad z auta ich dostal do pomykova. Po celej ceste opakovane poznamenávali, aká šialená táto lokalita je.
V meste, ktoré malo osídliť 700-tisíc až milión ľudí, dnes žije len zlomok.
Ubytovali sa v prominentnom objekte, ktorý ich najprv vydesil ponurým vzhľadom. Po výstupe ich však privítali profesionálne vyzerajúci zamestnanci a luxusný interiér. Na 41. poschodí zistili, že majú výhľad na vyľudnenú pláž a Singapur, jedno z najbohatších miest na planéte.
Večer sa vydali na prieskum ulíc. Zo zákutia prázdneho nákupného centra ich vyhodil strážnik. Neskôr zbadali hotel, v ktorom boli ubytovaní a všimli si, že nikde nesvieti svetlo. Objavili reštauráciu, ktorá však bola bez hostí. S výnimkou niekoľkých okoloidúcich mesto pôsobilo, akoby patrilo len im.
„Najčudesnejšie je, že výstavba pôsobí ukončene,“ podotkol muž. „Akoby tu mala byť plná premávka. Nič sa tu nerozpadáva a všetko vyzerá, akoby to niekto starostlivo udržiaval.“
Nahlásiť chybu v článku