Podobne sa obaja pozerajú aj na možnosť ďalšieho dieťaťa. „Je to otvorené. Môže sa stať, že nám zavolajú, pretože sme si opäť dali tú možnosť – aj pre súrodenca. Ale možno to vyhodnotíme inak. Možno nebudeme mať také šťastie ako pri Maxíkovi, že to bolo jednoznačné hneď pre oboch. Môže sa stať, že dieťa sadne jednému, ale druhému nie. A tam nemôžeš robiť kompromisy. Musí to byť jasné.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Adela dodáva, že pri takom vážnom rozhodnutí musí ísť všetko ruka v ruke s vnútorným pocitom istoty a harmónie v celej rodine.
Kritériá a predsudky
Pri adopcii sa Vinczeovci nesústredili na pohlavie ani etnikum dieťaťa, len na jeho zdravotný stav. „Môžeš si navoliť vek, pohlavie, etnikum, prípadne mieru hendikepov a ochorení, ktoré to dieťa môže mať. My sme si dali jediné obmedzenie, že chceme zdravé dieťa. Neviem, či by som zvládla niečo náročnejšie – aj odborne, aj emocionálne. A vek sme si asi určili, ale pohlavie či etnikum sme neriešili. A to výrazne ovplyvňuje rýchlosť, keď si napríklad niekto určí, že chce dievčatko s blond vlasmi, môže čakať aj desať rokov.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dotkla sa aj citlivej témy adopcie detí z rómskych rodín. „Ja rozumiem tomu, že niektorí sa boja prijať napríklad rómske dieťa v dnešnej spoločnosti. Boja sa reakcií okolia, že sa na nich nebude podobať alebo že budú čeliť predsudkom. Ale ja to vnímam opačne, že poďme spoločnosť edukovať a mazať rozdiely tam, kde sa dá a koľko sa dá.“ Podľa moderátorky je práve osobným príkladom možné búrať bariéry a meniť zaužívané stereotypy, ktoré v spoločnosti pretrvávajú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Láska nie je v génoch
Na otázku, ako vníma názor, že láska k adoptívnemu dieťaťu sa vraj nevyrovná láske k biologickému, odpovedala bez zaváhania.
„Môj gén, moja krv – toto som nikdy v živote nepovažovala za dôležité. Že by som chcela vidieť niekoho, ako sa na mňa podobá, chúďatko! Alebo, že sa v ňom ja vidím. Mňa baví, že k nám prišiel človek z iného duševného aj biologického zdroja, ale zároveň cítim, že je náš. Že to spojenie bolo niekde už dávno vymyslené. A že ho môžem pozorovať práve aj v tom, aký je iný. No také pekné dieťa by sme my s Viktorom nikdy nesplodili!“ Adeline slová potvrdzujú, že puto medzi rodičom a dieťaťom sa rodí v srdci a spoločných chvíľach, nie v genetickom kóde.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku