Otrávil vlastných vojakov, nazývajú ho Hitlerom 19. storočia. Napoleon rozpútal v Európe krvavé jatky

Malý muž, Hitler 19. storočia, či Rabulione. Napoleon Bonaparte mal mnoho prezývok, podobne ako iné historické osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín našej civilizácie tak hlboko ako samozvaný cisár Francúzska. Napoleon bol porazený niekoľkokrát, naposledy pred 210 rokmi pri Waterloo. 

Narodil sa na Korzike do starej šľachtickej rodiny. Neskôr sa stal súčasťou francúzskeho delostrelectva a počas Veľkej francúzskej revolúcie získal hneď niekoľko vojenských hodností. Na konci 18. storočia zinscenoval štátny prevrat a stal sa samozvaným prvým konzulom a neskôr aj cisárom Francúzska. Napoleon Bonaparte bol najmä brilantným vojnovým stratégom, pre svoje mocenské ambície na úkor ďalších európskych veľmocí si neskôr v 20. storočí vyslúžil aj prirovnanie k Adolfovi Hitlerovi, píše portál Biography.

O Napoleonovi sa často hovorí ako o malom mužovi veľkých činov. V skutočnosti až taký nízky nebol, meral 168 centimetrov, teda len o čosi menej od svetového priemeru výšky mužov na našej planéte. Čo sa veľkých činov týka, to už pre Napoleona rozhodne platí. Svoje dokonalé vojenské myslenie preukázal už počas Francúzskej revolúcie, neskôr aj v ťažení v Taliansku. Na konci 18. storočia mal Bonaparte viesť útok na Britániu. Predtým však ešte pomohol svetu rozlúštiť starú egyptskú záhadu.

Napoleon a hieroglyfy

Počas plánovania útoku na Britániu si Napoleon uvedomil, že francúzske loďstvo sa s tým britským vo vodách Lamanšského prielivu nemôže rovnať. Rozhodol sa preto zaútočiť na Egypt a sťažiť tak Britom prístup do ich indickej kolónie. Jednu z prvých bitiek v Egypte proti mamelukom (členom vojenskej kasty), zvládol Bonaparte bravúrne. V bitke pri pyramídach stratil z 25-tisícovej armády len 29 mužov. Na bojisku padlo 2000 Egypťanov, píše History.

Súčasťou Napoleonovej výpravy do Egypta bolo aj 167 vedcov najrôznejších odborov. Napoleonovým akademikom sa pritom v Egypte podarilo objaviť jeden z najvýznamnejších artefaktov starovekého Egypta. Bola ním Rosettská doska, kamenná doska obsahujúca text v troch rôznych jazykoch. Dva z nich patrili Egypťanom, hieroglyfické písmo a démotické písmo. Tretí text bol napísaný v starovekej gréčtine. Rosettská doska po rozlúštení ponúka archeológom a historikom kľúč k pochopeniu hieroglyfického písma, ktoré bolo dovtedy pre svet stále nerozlúštené.

Ako informuje portál Britannica, Napoleonovo ťaženie na Blízkom východe nakoniec úspechom neskončilo.