Kde prežijeme pri jadrovej vojne? Vedci prezradili, v ktorých krajinách majú ľudia najvyššie šance na záchranu

Správy denne zahlcuje množstvo informácií o tom, čo všetko sa deje vo svete a neraz to naozaj nie je optimistické. Vedci sa v novej štúdii zaoberajú otázkou, kam sa oplatí presťahovať sa, ak sa chcete vyhnúť následkom globálnej katastrofy.

Celkom bezpečné to nie je nikde

Ako informuje web IFL Science, celkom bezpečné to nie je v žiadnej krajine na svete. Tím vedcov však v štúdii publikovanej prostredníctvom Global Challenges predsa len vybral miesta, kde by bolo možné prečkať globálnu katastrofu. Svet v súčasnosti čelí obrovskému množstvu problémov a výziev. A hoci podľa odborníkov ešte stále máme čas na istú nápravu, momentálne to nevyzerá práve najlepšie.

Tím vedcov sa preto rozhodol zistiť, kde by bolo najbezpečnejšie miesto na život v prípade, ak by sa k zemi z vesmíru priblížil objekt, došlo k jadrovej vojne, k veľkej erupcii vulkánu, k rozsiahlym kybernetickým útokom, geomagnetickým búrkam alebo by nastala ďalšia pandémia. Nehovoriac o tom, akou katastrofou môže byť pre ľudstvo odolnosť voči antibiotikám.

Tím rozdelil potenciálne katastrofické scenáre do troch kategórií a pokúsil sa zistiť, akú odolnosť voči jednotlivým typom rizík vykazujú rôzne krajiny po celom svete. Prvú kategóriu tvorili scenáre náhleho zníženia slnečného žiarenia. Množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch sa pri nich zníži v dôsledku jadrovej zimy, sopečných výbuchov alebo zrážky vesmírneho objektu s našou planétou.

Jedno miesto ostáva pomerne bezpečné

Ak by došlo k niektorému zo spomínaných scenárov, vyššie šance na prežitie majú národy na južnej pologuli. Je tam totiž menej vulkánov a národov s jadrovými zbraňami. Okrem toho sú tam aj ostrovy s dlhším vegetačným obdobím, ktoré sú sebestačnejšie v oblasti produkcie potravín.

Žiaľ, ani na ostrovoch to však nie je ideálne. Neraz im chýba priemyselná kapacita. Navyše, ak by do zeme udrel objekt z vesmíru, následné vlny tsunami by ich mohli zničiť. Jedno miesto však napriek všetkému v hypotetických scenároch ostáva relatívne bezpečné, a to Austrália. Nachádza sa na južnej pologuli, ďaleko od jadrových konfliktov a v prípade tsunami by sa ľudia mohli premiestniť do vnútrozemia, hoci jeho nemalú časť tvorí púšť.

„Okrem toho je významným producentom potravín, má rozmanité klimatické pásma, dlhé vegetačné obdobie, rozsiahlu infraštruktúru pre ťažbu uhlia a zemného plynu, rozsiahle zalesnené oblasti a pobrežie Tichého oceánu,“ vysvetľujú vedci. Relatívne dobre by obstáli aj Nový Zéland, Brazília či Argentína.

Čo v prípade kybernetických útokov?

Ďalšou skúmanou oblasťou boli globálne katastrofické škody na infraštruktúre vyplývajúce zo scenárov, ako sú obrovské geomagnetické búrky a kybernetické útoky. V tomto prípade je odolnosť vyššia v krajinách, ktoré nie sú závislé od zložitých dodávateľských reťazcov. Najviac by utrpeli krajiny, ktorých infraštruktúra je závislá od digitálnych technológií.

Kolaps infraštruktúry by navyše lepšie zvládli krajiny, ktoré sa pri pestovaní plodín menej spoliehajú na pesticídy a insekticídy. Vo výhode by boli najmä menší farmári a farmy zamerané na organické pestovanie plodín, ktoré nie sú závislé od dodávok spomínaných látok. Aj keby došlo ku kolapsu, pravdepodobne by dokázali produkciu udržať v chode.

Severná pologuľa by v prípade geomagnetických búrok na tom nebola najlepšie. Môže za to nielen poloha, ale aj závislosť od satelitov. Najlepšie obstáli opäť Austrália a Nový Zéland. Navyše, medzi Austráliou a Novým Zélandom sú podľa odborníkov aj priaznivé obchodné vzťahy a ak by tieto dve krajiny v prípade krízy spojili sily, mohli by ich zvládnuť obstojne.

Kľúčová je spolupráca

Poslednou oblasťou, ktorej sa experti venovali, boli scenáre globálnych katastrofických biologických rizík, ako napríklad ďalšia pandémia. Nikoho neprekvapí, že najlepšie sú na tom podľa odborníkov odľahlé miesta, ale aj krajiny s fungujúcim zdravotníctvom a dodávateľskými reťazcami. Dobre by na tom boli napríklad Kanada, Švajčiarsko, ale aj Škandinávia.

Najlepšie výsledky ale opäť dosiahli Austrália a Nový Zéland, hoci ani tu by to v prípade katastrofy nebolo dokonalé. Odborníci prízvukujú, že vzhľadom na súčasný stav sveta sa pred globálnou katastrofou niet veľmi kam ukryť.

„Udržiavanie obchodu a spolupráce má mimoriadny význam, čo zdôrazňujú mnohé štúdie, najmä v prípade menších krajín, ktoré nie sú sebestačné v kľúčových výrobných odvetviach (napr. potraviny, palivá, energie). Dokonca aj Austrália a Nový Zéland by pravdepodobne čelili ťažkostiam, keby boli odrezané od dovozu liekov, palív a hnojív. V dnešnom globalizovanom svete žiadna krajina nemôže skutočne fungovať izolovane,“ uzatvárajú vedci.

Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si aj náš článok o tom, aký efekt má na ľudské telo znížené množstvo cukru.

Pozri aj:

V Lidli v Chorvátsku sa na pokladnici objavila značka, ktorej ľudia nerozumejú. Možno prekvapí aj…