Nedostatok cukru za vojny spustil nečakaný efekt: Vedci sledovali 64 761 ľudí, rozdiely sú dramatické

Písal sa január 1940 a Spojené kráľovstvo čelilo vážnemu problému. Nemecké útoky na dovozné lode spôsobili, že hrozil extrémny nedostatok potravín. Do platnosti preto vstúpilo prísne delenie potravín, vrátane tých základných. Na prídel bol aj cukor. Vedci sa chopili príležitosti a rozhodli sa preskúmať, aký to malo vplyv na ľudí o niekoľko desaťročí neskôr.

Ako vplýva na zdravie nižší príjem cukru v detstve?

Ako informuje web Science Alert, prostredníctvom PNAS bola nedávno publikovaná štúdia, ktorá sa zaoberala otázkou, ako na zdravie detí narodených po druhej svetovej vojne vplýval obmedzený príjem cukru v tej dobe. Výskumníci analyzovali zdravotné údaje 64 761 ľudí, ktorí sa narodili v Spojenom kráľovstve v rokoch 1951 až 1956.

Prídelový systém sa náhle skončil v septembri 1953, pričom spotreba cukru sa následne veľmi rýchlo zdvojnásobila. Zameraním sa na obdobie medzi rokmi 1951 až 1956, ktoré zahŕňalo obidve fázy (pred a po zrušení prídelového systému), mohli výskumníci porovnať zdravotný stav v dospelosti u detí, ktoré strávili svojich prvých 1 000 dní (od počatia do veku dvoch rokov) v období prídelového systému na cukor, s deťmi, ktoré sa narodili bezprostredne po jeho zrušení a obmedzenia sa ich už netýkali.

Nejde o prvú podobnú štúdiu. Už predchádzajúce výskumy ukázali, že u detí, ktoré konzumovali menej cukru, hrozí v dospelosti nižšie riziko vzniku chronických ochorení, ale aj Alzheimerovej choroby. Aj ich celkové kardiovaskulárne zdravie je lepšie.

Nižšie riziko vzniku rakoviny či chronických ochorení

V súčasnej štúdii sa vedci venovali aj otázke, ako to vplýva na rakovinu. Ukázalo sa, že u detí, ktoré konzumovali menej cukru, bolo v dospelosti riziko vzniku rakoviny výrazne nižšie. Riziko vzniku rakoviny pečene bolo nižšie o 69 %. Zaznamenané bolo aj nižšie riziko vzniku rakoviny prostaty (o 52 %), rakoviny prsníka (o 36 %), či rakoviny pľúc (o 41 %).

U detí, ktoré mali obmedzený príjem cukru, vedci tiež častejšie pozorovali dlhšie teloméry, teda koncové časti chromozómov. Chránia genetický materiál a spájajú sa s dlhovekosťou. Pochopiteľne, je nutné prihliadnuť na to, že doba bola v tom čase iná. Obchody neboli plné lákadiel a na rodičov neútočili z každej strany najrôznejšie reklamy na produkty.

Deti si však lepšie stravovacie návyky niesli so sebou aj v dospelosti. Deti, ktoré mali v detstve obmedzený príjem cukru, aj o 50 rokov neskôr dbali o to, aby bola ich strava pestrá a jedli menšie porcie jedla.

Prečo je to tak?

Vedci si nie sú celkom istí, prečo je to tak. Jedna z teórií však hovorí, že ak je človek v detstve vystavený menej sladkým jedlám, ovplyvní to jeho preferencie v dospelosti. Ovplyvňujú nás dva mechanizmy. Jeden z nich je biologický, teda to, ako stravovanie v detstve ovplyvňuje náš metabolizmus či imunitu. Druhý je behaviorálny a týka sa toho, na aké stravovanie sme si navykli.

V čase vojny bola celá generácia detí nútená obmedziť príjem cukru. Ide však o úroveň, ktorá je porovnateľná s tou, ktorú dnes Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pre všetkých. Dospelým, ale aj deťom odporúča znížiť príjem voľných cukrov na menej ako 10 % celkového energetického príjmu. Medzi voľné cukry patria monosacharidy a disacharidy pridávané do potravín a nápojov, ale aj cukry prirodzene prítomné v mede, sirupoch, ovocných šťavách.

Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o tom, čo spraví s vašimi hormónmi ranná šálka kávy.

Pozri aj:

Nedopečené kurča nie je najväčšie riziko grilovačky. Hygienička varuje pred nebezpečnou zónou