Medovníčky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. V našej domácnosti ich pečieme hneď niekoľkokrát. Vždy na začiatku decembra a potom tesne pred Vianocami, keďže nikdy dovtedy nevydržia. Zatiaľ sme však nenašli recept, ktorý by sme sa rozhodli opakovať každý rok a s ktorým by sme boli stopercentne spokojní. Našťastie je ich na sociálnych sieťach veľa, rovnako ako trikov na to, aby boli mäkké, chutné, a tiež pekne ozdobené.
Minulý rok sme skúsili trik so sódou bikarbónou a medom, ktoré zmiešate a necháte 24 hodín postáť na linke predtým, než ich pridáte do pečenia. A hoci boli tieto medovníčky výborné, zápach, ktorý z tejto zmesi ostal v kuchyni, najpríjemnejší nebol. Rozhodli sme sa preto tento rok skúsiť niečo nové a keď sme zbadali recept od Sandry Hricovej, ktorá na Instagrame funguje pod prezývkou varime.blog, vedeli sme, že máme víťaza.
Ovsené vločky ako malý zázrak
Spočiatku sme postupovali presne podľa receptu. V hrnci sme zohriali 70 gramov masla spolu s 90 gramami medu a 70 gramami trstinového cukru. Zmes sme ohrievali, až kým sa maslo úplne nerozpustilo. Potom sme dali hrniec nabok a v miske, v ktorej sme chceli pripravovať cesto, sme si rozbili jedno vajíčko. To sme vymiešali metličkou a potom čakali, kým medová zmes trochu vychladne. Medzičasom sme si rozmixovali 50 gramov ovsených vločiek a rozhodli sa dať všetky sypké suroviny do jednej misky.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
K 220 gramom hladkej múky sme pridali čajovú lyžičku sódy bikarbóny, štipku soli a potom prišiel čas na vločky a korenie. Keďže nie sme fanúšikmi textúry ovsených vločiek, rozhodli sme sa ich po rozmixovaní preosiať. To z pôvodných 50 gramov spravilo 30, a tak sme sa rozhodli, že namiesto pridávania vločiek, doplníme tento počet ďalšou múkou.
Čo sa týka korenia, aj tu sme improvizovali. Keďže všetko toto korenie bežne nekupujeme, rozhodli sme sa staviť na klasické perníkové korenie, ktoré sme doplnili štipkou muškátového orieška. Škoricu sme nepridávali, pretože sme sa ňou rozhodli medovníky zdobiť (sledujúc ďalší virálny trik) a navyše bola obsiahnutá aj v perníkovom korení.
Prvé, čo sme si pri tomto ceste všimli, bolo to, že sme ho mali oveľa rýchlejšie pripravené, ako pri iných receptoch, pričom nebolo potrebné s ním po celý čas pracovať rukami, ale stačila na to lopatka. Hotové cesto sme odložili na noc do chladničky a rozhodli sa, že čas na pečenie príde po práci.
Spravili sme tri verzie
Keďže sme mali vieru, že sa cesto podarí tak, ako má, rozhodli sme sa využiť túto príležitosť na to, aby sme vyskúšali ďalší trik, ktorý sme postrehli na sociálnych sieťach. Ide o zdobenie medovníkov pomocou kakaa, do ktorého namáčate pečiatkové vykrajovačky. Autorky jedného z týchto videí sme sa dokonca spýtali, či to pôjde aj so škoricou, keďže sa nám k perníkovému cestu hodila viac a ona nás uistila, že by to malo fungovať. Nastal teda čas na experimentovanie.
Na dva malé tanieriky sme si pripravili suroviny na odtláčanie, teda kakao a škoricu. Ako prvé sme začali s kakaovou verziou, tak ako znel pôvodný trik. Pečiatku sme do neho na malý moment ponorili a potom ju pritlačili k cestu, kde zanechala odtlačok. Hneď sme si však všimli, že do niektorých častí pečiatky kakao zaliezalo natoľko, že boli niektoré časti cesta hnedé viac, ako by mali byť. Napriek tomu sme sa im rozhodli dať šancu a dali ich piecť podľa receptu na 200 °C a v našom prípade sa piekli presne 7 minút.
Po vybratí z rúry sme zistili, že škvrnitosť kakaa bola po upečení ešte horšia a nepomohlo tomu ani následné potretie vajíčkom. Naopak, ešte sa to zhoršilo a zafarbilo viac častí medovníčkov do hneda. Rozhodli sme sa preto už s kakaom nepokračovať a prejsť na zdobenie škoricou.
V prípade škoricových medovníkov sme pripravili dve verzie. Z minulých rokov sme totiž boli zvyknutí potierať medovníky vajíčkom ešte pred pečením. Spravili sme preto najprv testovaciu verziu, kde sme využili všetky pečiatky namočené v škorici a túto vzorku deviatich kúskov sme potreli pred pečením.
Čo sme si všimli ako prvé, bolo to, že so škoricou sa nám pracovalo oveľa lepšie. Nezaliezala do štrbiniek a neostávala na pečiatke aj po odtlačení do cesta. Vedeli sme, že sme sa rozhodli správne, keď sme nahradili kakao.
Čo sme si všimli po upečení všetkých troch verzií, bolo, že medovníčky, ktoré sme zdobili škoricou a potierali vajíčkom až po ozdobení, boli nielenže najkrajšie ozdobené, ale zároveň najchutnejšie a najmäkšie. Navyše, tie medovníčky, ktoré sme potreli vopred, nevyrástli až o toľko, ako tie, ktoré sme potreli neskôr, a tak sa ich nadýchanosť ani nedala porovnávať, keďže víťaz bol jasný.
Nakoniec sme vybrali dva identické vzory a rozhodli sa všetky tri verzie porovnať, aby ste presne videli, kde je rozdiel a že skutočne len jedny z nich boli takzvané výstavné.
Z cesta nám vyšlo približne 40 kusov medovníčkov a po ich spočítaní ostala už len ochutnávka. Zisťovali sme pritom odpovede hneď na niekoľko otázok: Boli medovníčky skutočne mäkké? Nespôsobili kakao a škorica navrchu horkú chuť? Boli v textúre či chuti cítiť ovsené vločky?
Na naše prekvapenie boli medovníčky skutočne najmäkšie, aké sa nám kedy podarilo upiecť a ani po dvoch dňoch nestvrdli. Kakao a škorica navrchu vôbec chuť neovplyvnili, čo nás rozhodne prekvapilo najmä pri kakau, ktoré do tohto cesta v origináli nepatrí. A čo sa týka ovsených vločiek, ani ich v medovníčkoch nepostrehnete. Ich chuť ani textúra sa do koláčikov nedostali a jediný spôsob, ako by ich tam mohol niekto odhaliť, je, ak by ste mu to povedali.
Tento recept aj trend v zdobení vám rozhodne odporúčame všetkými desiatimi a my si ho odkladáme na najbližšie roky.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku