Vianoce, aké by ste nečakali: Kedysi to bol hlučný a divoký sviatok, o detskom čare nemohla byť ani reč

Vianoce si dnes spájame s detským očarením, rodinnou pohodou a tradíciou darčekov, no kedysi patrili k najbujarejším a najdivokejším sviatkom roka.

Podľa magazínu Smithsonian prechod od hlučného zimného vyčíňania k pokojnej oslave detstva nebol náhodný – odráža zmeny v tom, ako západná spoločnosť začala chápať rodinu, detstvo aj samotný zmysel sviatočnej „mágie“.

Od bujarého slnovratového sviatku k pokojným rodinným Vianociam

Ešte koncom 18. storočia mali Vianoce oveľa ďalej k pokojnej „tichej noci“, ako k dnešnej predstave rodinnej pohody. Bolo to dané ich predkresťanskými koreňmi, ale aj tým, ako sa zvyky zimného slnovratu či rímske Saturnálie postupne preliali do kresťanskej tradície. Oslavy boli nespútané, plné pitia, výtržností a dočasného obrátenia spoločenských rolí.

Chudobní koledníci bežne vchádzali do domov bohatších a dožadovali sa jedla či pitia výmenou za svoju priazeň. Aj preto už veta „Now bring us some figgy pudding“, teda „No tak, prineste nám puding z fíg“, neznie ako milá prosba, ale skôr ako dôrazná požiadavka, ktorá mala svoju váhu.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa @art.istic.licence

Pre cirkevné aj svetské autority boli takéto bujaré oslavy problémom. V 17. a 18. storočí preto vznikali rôzne zákazy a obmedzenia, ktoré mali Vianoce utlmiť alebo úplne potlačiť. Ľudia sa ich však nechceli vzdať – sviatok bol príliš obľúbený na to, aby zmizol. A tak sa namiesto jeho zrušenia začala pomalá, no zásadná premena. A tou najdôležitejšou zmenou, ktorá Vianoce nasmerovala k ich dnešnej podobe, boli deti.

Objavenie „mágie“ detstva