Extrémne počasie, ako horúčavy, suchá a povodne, ktoré toto leto zasiahlo Európu, spôsobilo podľa odhadov v EÚ krátkodobé ekonomické straty vo výške najmenej 43 miliárd eur. S odvolaním sa na analýzu ekonómov z univerzity v Manheimme a Európskej centrálnej banky (ECB) o tom v pondelok informoval denník The Guardian, píše TASR.
Analýza podľa denníka nebola predložená na odborné posúdenie, ale vychádza zo vzťahov medzi meteorologickými a ekonomickými údajmi, ktoré boli nedávno uverejnené v akademickej štúdii. Zatiaľ čo väčšina výskumov ekonomických nákladov zmien klímy sa zameriava na priame škody, ako je zničený majetok, odhad autorov novej štúdie sa zakladá na historických vzťahoch medzi extrémnym počasím a ekonomickým výkonom regiónov. Zamerali sa napríklad na to, že stavbári mohli počas horúčav odpracovať menej hodín alebo že po povodniach došlo k spomaleniu dopravy.
Odborníci tvrdia, že jedno mimoriadne horúce leto, sprevádzané suchom a povodňami, spôsobilo okamžitú ekonomickú stratu v EÚ vo výške približne 0,26 percenta ročného hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá spomínaným 43 miliardám eur. Očakávajú, že do roku 2029 sa náklady kvôli extrémnemu počasiu zvýšia až na 126 miliárd eur.
Tieto štáty utrpeli najväčšie škody
Najväčšie škody spomedzi štátov EÚ utrpeli Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko. Každý z nich zaznamenal krátkodobé ekonomické straty presahujúce jedno percento ich hrubej pridanej hodnoty v roku 2024, čo je ukazovateľ podobný HDP. Za nimi nasledovali ďalšie stredozemné štáty vrátane Španielska, Talianska a Portugalska.
Odborníci považujú svoje výsledky za konzervatívne, pretože nezohľadňovali rekordné lesné požiare, ktoré v auguste postihli južnú Európu, ani zhoršujúci sa vplyv extrémnych poveternostných javov, ktoré udreli v rovnakom čase, napísal The Guardian. Hlavná autorka analýzy Sehrish Usmanová z univerzity v Mannheime uviedla, že „aktuálne odhady“ štúdie by mohli pomôcť tvorcom politík pri cielení podpory v prípade, že nie sú k dispozícii oficiálne údaje.
Následky sa prejavujú pomaly
„Skutočné náklady extrémneho počasia sa prejavujú pomaly, pretože tieto udalosti ovplyvňujú životy a živobytie prostredníctvom širokej škály mechanizmov, ktoré presahujú počiatočný dosah,“ povedala Usmanová. Hlavný ekonóm Svetovej banky pre oblasť klímy Stéphane Hallegatte, ktorý sa na štúdii nepodieľal, upozornil, že jej výsledky potvrdili, že širšie ekonomické vplyvy extrémneho počasia sú väčšie ako jeho priame účinky a trvajú dlhšie, ako si ľudia predstavujú.
„Už dlho sa zasadzujem za to, aby sme sa namiesto priamych škôd spôsobených katastrofami zamerali na širšie ukazovatele, ktoré zachytávajú komplexnejší ekonomický dosah, a preto som veľmi rád, že táto štúdia robí presne to,“ povedal Hallegatte. Súčasne ale upozornil, že autori analýzy na identifikáciu extrémneho počasia použili „nedokonalé náhradné ukazovatele“, čo pravdepodobne povedie k podceneniu celkových nákladov. Hrubá pridaná hodnota podľa neho nezachytila vplyv extrémneho počasia na ľudí a firmy či ďalšie faktory.
Nahlásiť chybu v článku