„Existuje slávny citát: ‘Ži jednoducho, aby mohli ostatní jednoducho žiť.’ To je moje životné motto,“ prezradila. Odo dňa, kedy sa vzdala peňazí, uplynulo už desať rokov. Stále nezarába ani nemíňa. Nemá hotovosť, kartu ani iný typ peňažného platidla.
V čase rozhovoru s ABC Net žila Jo Nemethová podľa tohto princípu už piaty rok po sebe. Prezradila, že sa necíti ukrátená a dúfa, že môže inšpirovať ostatných k šetrnejšiemu životu.
Otvorene priznala, že odkedy odišla z práce, spolieha sa na láskavosť ľudí. Ponúka im svoje služby a namiesto peňazí dostáva nevyhnutnosti, ako je bývanie. Prvé tri roky po svojom rozhodnutí žila v kôlni na farme alebo na dvoroch rôznych ľudí, pričom za ubytovanie vykonávala údržbu ich nehnuteľností alebo sa starala o ich deti.
Domácnosť s jedným príjmom či objavenie svojej vnútornej ‘babičky’
Neskôr jej život zmenila blízka priateľka Sharon. Po smrti manžela jej ponúkla, aby sa k nej presťahovala. Jo tak opäť žila v „skutočnom dome“ a spoločne si stanovili ambiciózny cieľ: do roku 2023 žiť úplne bez fosílnych palív.
„Vytvorili sme prostredie, v ktorom máme obe spoločnosť a vzájomne si pomáhame so spoločným cieľom,“ povedala Jo.
„Sharon sa rozhodla chodiť do práce a ja ju podporujem v úlohe takej ‘žienky domácej’. Prichádza domov a vie, že ju čaká teplé jedlo a čisté oblečenie. Je to výhodné pre obe strany.“
Jo zdôrazňuje, že domácnosť s jedným príjmom nemusí vyhovovať každému, no každý sa môže zamyslieť nad tým, či nechce aspoň trochu prehodnotiť svoje túžby, potreby a prostriedky. „Ak ste dvaja dospelí a pracujete na dvoch miestach, na pohodlie sa doslova musíte spoliehať a kupovať si oveľa viac vecí. Náš systém môže fungovať lepšie – šetríme zdroje, peniaze a zároveň prispievame k záchrane planéty.“
Nemusíte však robiť takýto radikálny krok, aby ste sa mohli inšpirovať jej životom. Každému odporúča napríklad návrat k výmennému systému: „Budujete odolnosť komunity – oslovujete ľudí v okolí, vymieňate si veci a o všetko sa delíte. Vďaka tomu som dokázala žiť roky bez peňazí. Nie je to úplná sebestačnosť, ale komunitná sebestačnosť – všetko zvládať samostatne nie je možné, takže spolupracujeme s ľuďmi okolo nás.“
Jo sa nevyhýbala ani radikálnejším riešeniam. Zbierala obrúsky z kaviarní či zvyšky nepotrebného mydla. Staré tehly použila na stavbu pece, namiesto paliva zbierala vetvičky a dokonca si postavila chatrč zo zvyškov dreva a kovu. Neskôr si začala pestovať vlastné ovocie a zeleninu a chovať sliepky. „Sliepky sú ideálne zvieratá – nepotrebujete míňať peniaze na údržbu, nakŕmia sa aj zo zvyškov,“ hovorí.
Takéto riešenia nemusia byť vždy praktické, no Jo tvrdí, že práve tento typ zmeny myslenia potrebovala. „Každému odporúčam objaviť svoju ‘babičku’ – nastaviť sa na šetrný a jednoduchý život…“
Opravovať veci, meniť ich účel, zriedka kupovať nové a ak už niečo musíte kúpiť, hľadať to z druhej ruky.
Je nutné dodať, že hoci Jo nedostáva štátnu podporu, uvedomuje si, že občas pomoc potrebuje. Krátko pred rozhovorom musela navštíviť zubára. „Som veľmi šťastná, že žijem v krajine ako Austrália, kde majú prístup k zdravotnej starostlivosti aj ľudia bez príjmu,“ hovorí na záver.
„S týmto privilégiom cítim morálnu povinnosť žiť tak, aby som nesťažovala život ostatným – pomáhať nielen ľuďom, s ktorými žijem, ale aj planéte a každému na tomto svete tým, že žijem jednoducho.“
Nahlásiť chybu v článku