Odpovede okamžite zaplavili vlákno. Ľudia sa delili o príbehy susedov, ktorí o šiestej ráno „klepú rezne“, aj o takých, pre ktorých je súkromie len abstraktný pojem. No prišli aj oveľa mrazivejšie spomienky – susedia s kriminálnou minulosťou, po ktorých si prišla polícia, či dokonca takí, ktorí boli vyslovene nebezpeční. Nechýbali ani tí, čo si myslia, že vedľajší pozemok je len prirodzeným rozšírením ich záhrady. A Slováci toho prezradili ešte oveľa viac.
správy od nás budete mať ako prví.
Diskusia vzbĺkla už pri prvej odpovedi: „Pravidelne na nás volá policajtov za parkovanie pred vlastným domom.“
Na donášačov majú mnohí Slováci ťažké srdce. V jednej dedine nahlásil sused toho druhého za to, že počas práceneschopnosti doma „rezal drevo“. Inde zas býval v podnájme pár, ktorého sused si zapisoval každý ich pohyb – kedy prichádzajú, kedy odchádzajú, kedy venčia psa. Všetko poctivo hlásil majiteľovi bytu. Ten dokonca vedel, aké veľké majú nákupy.
A potom je tu muž, ktorého sused trávi dni na balkóne s ďalekohľadom: „Pozerá susedom do záhrad, špehuje, kto čo robí.“
Hluční susedia a milovníci zvierat
Veľa ľudí sa sťažuje na susedov, ktorí robia hluk. „Pod nami je rodina, ktorá dennodenne trieska, netušíme s čím. Dupanie, búchanie, trieskanie, krik. Väčšinou to znie, akoby niekto vyliezol na stôl a celým telom sa hodil o zem. Vedľa bol pár, kde ak pani nechcela otvoriť, pán mlátil a kopal do dverí, kým neprišli policajti. Máme to tam veselé.“
Univerzálnym problémom, ktorý spája celé Slovensko, sú susedia, ktorí začínajú variť a upratovať o šiestej ráno. Na druhej strane, niekoľko komentujúcich sa bez mučenia priznalo, že oni sami patria do tejto skupiny: „Varím predtým, ako idem do práce. Pred šiestou nie, ale po šiestej v pohode.“
Veľa Slovákov tiež prezradilo, že majú ťažké srdce na neohľaduplných milovníkov zvierat. Slovenka opísala, že mala susedu, ktorá chovala 16 mačiek naraz. Ďalší Slovák uviedol, pravdepodobne z vlastnej skúsenosti, že za zlého suseda považuje „každého prevádzkovateľa psích fariem v panelákoch“.
Do extrému to ťahal aj sused, ktorý mal „8 mačiek, vtáky, zajace“ a evidentne sa nestaral o hygienu: „V celom vchode bol neskutočný smrad, x-krát sa spísala petícia, ochrana zvierat a neviem čo všetko, ale nedalo sa robiť nič. Najhoršie bolo, že ten smrad išiel hore potrubím a smrdeli aj byty nad ním, takže aj ten náš.“
Díler, fotograf a staviteľ
Všetky tieto skúsenosti sú síce nepríjemné, no niektoré odpovede by možno zaujímali aj políciu. Jedna Slovenka prezradila, že ich sused počkal, kým odišli na dovolenku – a medzitým si bez povolenia „nalepil“ na ich murovaný plot vlastnú prístavbu.
Iná písala o mužovi, ktorý postáva pred detskými jasľami v Košiciach, fotí rodičov aj učiteľky, sleduje autá a volá políciu na každého, kto zaparkuje pred zariadením. Ďalší Slovák žije vedľa „agresívneho alkoholika“: „Dávajú falošné trestné oznámenia, jeden druhému robia svedka. Otrávili troch psov v susedstve.“
Objavil sa aj príbeh o susede, ktorá z balkóna vylievala nočník a tvrdila, že to nie je jej práca. Niektorí Slováci žili priamo vedľa kriminálnikov. „Bývali sme v radovej zástavbe vedľa dílera, ktorý vo veľkom pestoval marihuanu. Milý chlapík – že to bol díler, sme zistili až neskôr.“ Iný komentujúci mal „príjemného pána“ tiež: „Nič podozrivé. Až raz tam vtrhli kukláči. Vraj obchodoval s drogami a so ženami.“
A potom tu je aj „pán fotograf“ – ktorý fotil mladé dievčatá.
Príbeh ako z nočnej mory, ktorý skončil výborne
Objavilo sa aj niekoľko príbehov, ktoré pôsobia ako živá nočná mora:
„Pamätám si suseda z detstva, ktorý bol neustále nahnevaný. Býval pod nami – vyklopával, vrieskal na nás za veci, ktoré sa vôbec nediali. Neustále nás obviňoval, že sme ho vytopili, hoci u nás nikdy nič neunikalo. Raz sme boli všetci doma, sedeli sme v obývačke, ani len rádio nehralo nahlas. Prišiel, zabúchal a začal na mamu kričať, že búchame loptou a hráme futbal a že či sme j******… Po rokoch teroru to mama nezvládla. Po jednej hroznej urážke sa neudržala a vrazila mu facku. On stíchol – otočil sa na päte a bez slova odišiel.“
Aby sme skončili na lepšiu nôtu, prinášame aj príbeh, ktorý síce začal ako horor, no skončil prekvapivo dobre: „Keď sme sa nasťahovali, nastalo hotové peklo so susedom, ktorý býval pod nami. Vadilo mu všetko – vraj ho vytápame, deti sú príliš hlučné, sedia na schodoch, nezatvárajú vchodové dvere. Keď sme ho opäť „vytopili“, zavolali sme inštalatéra, aby všetko preveril. Po umakarte v kuchyni tiekla doslova jedna kvapka.‘“
Nakoniec som zavolala suseda – nech sa príde pozrieť sám, kde je chyba.
„Našiel problém, dali sme ho opraviť. Postupne sa vzťahy zlepšili. Keď sme získali byt, prerobili sme v spoločných priestoroch všetko, čo sa dalo. On poskytol prácu, ja financie. A keď sme stavali dom, robil mi stavebný dozor – osobne vybudoval točité schodisko, postavil kozub – nebolo lepších kamarátov. A to všetko dokázala slušná konverzácia, ochota riešiť problém a snaha vžiť sa do cudzích pocitov. Viem, že s niektorými ľuďmi sa to nedá, ale my sme mali šťastie.“
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku