Baltské more je v celosvetovom spektre pomerne malým, plytkým a chladným morom. Využitie na cestovný ruch je preto druhoradé. Slúži najmä na rybolov a dopravu. Pobrežie Baltského mora, ktoré žije z morských darov sa však mení, rovnako ako samotný morský ekosystém. Slede, tresky, hviezdovky a množstvo ďalších živočíšnych druhov vymiera. Baltské more sa v 21. storočí stáva ukážkou vplyvu klimatický zmien na morský ekosystém a ukazuje nám, čo v budúcnosti čaká aj ďalšie časti svetového oceánu.
V oblasti nemeckého prístavného mesta Kiel poklesla populácia sleďov na tretinu. Drasticky ubudlo aj tresky a iných morských živočíchov. Ryby sú stále menšie a chudšie. „Vyzerajú, akoby hladovali,“ povedal morský ekológ Jan Dierking. Rybolov je pritom pre pobrežné oblasti Baltského mora hospodárskou tepnou. Nielen v priemysle, ale aj v oblasti cestovného ruchu. Bez tradičných pokrmov z rýb si tu život nevedia ani predstaviť.
Príčiny zmien
Baltské more sa však drasticky mení. Plytké a pomerne malé (menšie ako Francúzsko či Španielsko) more je ukážkou klimatických zmien na morský ekosystém. Príčin, prečo sa zmeny tak drasticky prejavili práve v šelfovom mori Atlantického oceánu v oblasti Severnej Európy, je niekoľko. Medzi najvýznamnejšie však patria malá rozloha a pomerne malá hĺbka (priemer 48 m). Baltské more sa tak mení na „hrniec s vriacou vodou“.
Ďalším faktorom je fakt, že pobrežie Baltského mora ohraničuje celkom 9 rôznych krajín, a to Dánsko, Nemecko, Švédsko, Poľsko, Rusko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko. Každá z nich svojou troškou prispieva k znečisťovaniu Baltského mora a to najmä odpadom a dopravou.
Dôsledky
V dôsledku toho sa Baltské more oteplilo za posledných 10 rokov trikrát viac, ako je priemer oteplenia svetového oceánu. Za posledné storočie sa tzv. „mŕtve zóny“ (oblasti s kritickým nedostatkom kyslíka) rozšírili do desaťnásobne väčších plôch. V dôsledku toho sa more okysluje a pre morský život to môže mať hrozivé následky.
Vývoj v Baltickom mori je už preukázateľný aj na správaní morských živočíchov. Zvýšenie priemernej teploty mora spôsobilo, že sa slede začali rodiť v skoršom období, aby sa malé ryby stihli nakŕmiť kôrovcami skôr, ako ich „prerastú“. Treska napríklad uniká pred mŕtvymi zónami a presúva sa skôr do južnejších častí Baltského mora. Jej hlavný zdroj potravy naopak ostáva na severe. To má na populáciu tresky v posledných rokoch veľmi negatívny dopad.
Odborníci však často ostávajú aj pozitívny. Tvrdia, že morské živočíchy sa často dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam v Baltskom oceáne. Napríklad niektoré druhy medúz sa dokázali v tunajších vodách prispôsobiť vyššej salinite. Baltské more má pritom aj nových obyvateľov. Makrely či sardinky sa postupne presúvajú z južnejších morí, ktoré sa pre ne stávajú priteplé.
Baltské more sa do roku 2018 zmenilo napriek tomu, že krajiny na jeho pobreží podpísali v 70. rokoch 20. storočia spoločnú environmentálnu dohodu. Dánsko, Fínsko, Nórsko či Švédsko sú štátmi, kde ochrana prírody nadobúda celkom iný význam, na aký sme zvyknutí v našich končinách. Napriek snahám nás Baltské more pripravuje na to, čo o pár desaťročí zrejme uvidíme na celom svete.
WashingtonPost
Nahlásiť chybu v článku