thinglink.com

/ 121 / Lukáš M.
Vedecké objavy sa nie vždy stretávajú s okamžitým súhlasom a pozitívnym ohlasom. Často je to presne naopak. Dnes vám ukážeme 9 vedcov, ktorí boli zosmiešňovaní, no ich objavy nakoniec zmenili celý svet.

Každý nápad, ktorý sa ľuďom nepáči alebo ho pokladajú za šialený, sa okamžite stretáva s negatívnym ohlasom. Inak tomu nebolo ani v týchto prípadoch, ktoré vám dnes opíšeme. Pozrieme sa totiž na 9 vedcov, ktorí boli pre svoje myšlienky zosmiešňovaní, no ich objavy postupom času celkom zmenili svet. Nezabudnite ani na našu staršiu sériu, v ktorej sme sa pozreli na šialených vedcov a ich experimenty, o ktorých ste určite nevedeli.

Ignaz Semmelweis a umývanie rúk

Ignaz Semmelweis bol maďarský lekár, ktorý pracoval v nemocnici vo Viedni. V roku 1844 sa začal zaujímať o pôvod novorodeneckej horúčky, ktorá ohrozovala rodiace matky. Všimol si, že najväčšia úmrtnosť matiek bola na tých oddeleniach, kde pracovali študenti medicíny, a najmenšia, naopak, pri prípadoch, keď matka porodila ešte pred príchodom do nemocnice. Semmelweis ako príčinu týchto úmrtí videl nedostatočnú hygienu študentov a lekárov, ktorí chodili z pitevní rovno do nemocničných izieb. Žiadal teda, aby si všetci zamestnanci pred chirurgickými, ale aj bežnými lekárskymi zákrokmi vždy poriadne umyli ruky. To sa niektorým jeho kolegom nepáčilo a cítili sa urazení, napriek tomu, že takéto opatrenia priniesli vynikajúce výsledky. Nakoniec Semmelweis prišiel o prácu vo Viedenskej nemocnici a začal pracovať v Budapešti. Svoju teóriu neustále tvrdo presadzoval a neustále o nej všetkých presviedčal. Tá sa však stretávala so stálym neúspechom. Takáto frustrácia priviedla Semmelweisa až k ťažkým depresiám, a preto bol umiestnený do psychiatrického ústavu, kde po dvoch týždňoch zomrel pravdepodobne na následky hrubého zaobchádzania. Pravdivosť jeho teórie sa potvrdila až po Semmelweisovej smrti a stal sa tak jedným z najvýznamnejších lekárov 19.storočia.

zosmiesnovani-vedci-1
npr.org

Subrahmanyan Chandrasekhar a čierne diery

Tento americký astrofyzik a matematik indického pôvodu prišiel na existenciu čiernej diery už v roku 1931, keď sa celému svetu o niečom takom ani nesnívalo. Určil tzv. Chandrasekharovu mieru, maximálnu hmotnosť, pri ktorej je biely trpaslík ešte stabilný. Pri prekročení tejto miery sa z neho stáva čierna diera. Vedecká komunita však nepovažovala existenciu čiernych dier za možnú, a preto bola jeho práca považovaná za výmysel. Nobelovu cenu za tento objav dostal až 52 rokov neskôr, keď sa jeho teória ukázala ako nadčasovo pravdivá.

thefamouspeople.com
thefamouspeople.com

Robert Goddard a raketová technika

Robert Goddar bol už ako dieťa fascinovaný pyrotechnikou. Ako dieťa všetko rozoberal, miešal chemické zmesi a vyrábal si podomácky rôznu pyrotechniku a pohonné hmoty. Jeho rodičov to možno trošku znepokojovalo, no nechali ho „hrať sa“. Ako 30-ročný dokončil svoju prvú matematickú teóriu o využití raketových pohonov na tuhé palivá. V roku 1926 skonštruoval a vypustil prvú raketu na kvapalné palivo. V tomto čase bol zosmiešňovaní celou americkou vedeckou verejnosťou aj americkou armádou. Let rakety na mesiac prehlásil za možný už v roku 1919! Úctu si získal až v období druhej svetovej vojny, keď sa armáda začala aktívne zaujímať o jeho prácu. Goddard zomrel v roku 1945 ako uznávaný inžinier a dodnes je považovaný za človeka, ktorý otvoril svetu dvere do Vesmíru.

thisdayinaviation.com
thisdayinaviation.com

Alfred Wegener a kontinentálny drift

Možno si ešte spomeniete na strednú školu a učivo z geografie, ktoré hovorí o kontinentálnom drifte. Ide o teóriu z roku 1912, ktorá vysvetľuje vznik kontinentov tak ako ich poznáme dnes. Tie vznikli rozpadnutím prakontinentku, ktorý sa nazýval Pangea a postupným posúvaním jednotlivých jeho častí tam, kde ich nájdeme dnes. Autorom tejto teórie bol Alfred Wegener. Aj keď vyštudoval astronómiu, venoval sa meteorológii a geológii. Viete si ale predstaviť, že s takouto teóriou pohybujúcich sa kontinentov prišiel na začiatku 20.storočia? Samozrejme, že mu nikto neveril a vedci považovali túto teóriu za hlúposť. O pár desiatok rokov neskôr, v 50. rokoch 20. storočia, sa však ukázalo, že Wegener mal skutočne pravdu. Jeho teóriu kontinentálneho driftu totiž doplnila teória Platňovej tektoniky, ktorá vysvetlila, ako je možné, že sa kontinenty pohybovali a doložila tak chýbajúci článok Wegenerovej teórie.

iasmania.com
iasmania.com

Galileo a heliocentrizmus

Autorom myšlienky heliocentrizmu, teda že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak, samozrejme nie je Galileo Galilei. Samotným autorom nie je ani Mikuláš Koperník, aj keď je pravdou, že túto myšlienku sa mu v širokej verejnosti podarilo presadiť ako prvému. Na to, že Zem obieha okolo Slnka, prišiel už v starovekom Grécku Aristarchos, no nepodarilo sa mu s ňou nikoho presvedčiť. Kopernik to dokázal až v roku 1543. Jeho myšlienka však ostala v akomsi úzadí celých 60 rokov. Vtedy sa do nej „obul“ Galileo Galilei, ktorý svojimi pozorovaniami s teleskopom začal prinášať dôkazy a heliocentrizmus silno presadzoval. O 6 rokov neskôr po jeho objavoch katolícka cirkev zakázala šírenie heliocentrickej myšlienky a označila ju za kacírsku. V roku 1633 bol Galileo postavený pred cirkevný súd a dokonca bol označený za kacíra. Cirkev ho umiestnila do domáceho väzenia, kde strávil zvyšok svojho života.

thinglink.com
thinglink.com

Stanley Prusiner a objav priónov

Stanley Benjamin Prusiner je americký lekár, profesor neurológie a biochémie. V roku 1982 sformuloval svoju teóriu o priónoch, nebunkových infekčných časticiach, ktoré sú tvorené bielkovinami. Vo svojej teórii opisoval tieto proteínové častice a ich vlastnosť prenášať rôzne infekčné ochorenia. Nikto mu však neveril, pretože si svetová medicína myslela, že niečo bez genetického materiálu môže prenášať infekcie. Za prenášačov považovali len baktérie, vírusy, parazity a plesne. V roku 1997, o 15 rokov po zverejnení teórie, však za túto prácu dostal Nobelovu cenu a ukázalo sa, že mal predsa len pravdu.

ucsf.edu
ucsf.edu

Bennet Omalu a chronická traumatická encefalopatia

Americký lekár, súdny patológ a neuropatológ nigérijského pôvodu Bennet Omalu vykonal v roku 2002 pitvu hráča amerického futbalu Mikea Webstera. Ten umrel vo veku 50 rokov a Omalu pri pitve zistil, že jeho mozog vyzeral, akoby patril niekomu celkom staršiemu. Omalu tento jav nazval chronická traumatická encefalopatia, ktorá sa okrem tohto „starnutia“ mozgového tkaniva prejavuje aj stratou pamäti, agresivitou, zmätenosťou a depresiami. Spúšťačom tejto „deformácie“ mozgového tkaniva sú ťažké a opakované údery do hlavy. Neskôr Omal skúmal aj mozgy ďalších zosnulých hráčov amerického futbalu a zistil, že ich mozgové tkanivo je poškodené rovnakým spôsobom. Keď Omal výsledky publikoval v NFL (Národná futbalová liga v USA), jeho prácu silno kritizovali a nechceli dovoliť, aby niečo takéto vyšlo na povrch, pretože by to mohlo ohroziť budúcnosť tohto amerického športu. Dnes však už vieme, že CTE, ako sa chronická traumatická encefalopatia označuje, je skutočným problémom hráčov amerického futbalu.

post-gazette.com
post-gazette.com

Barry Marshal a žalúdočné vredy

Kým všetci lekári tvrdili, že baktérie Helicobacter pylori nemajú šancu prežiť v žalúdku, Barry Marshall zastával iný názor. Domnieval sa, že vredy v žalúdku sú spôsobované práve týmito baktériami. Aby dokázal, že má pravdu, rozhodol sa vypiť bakteriálny roztok a vyskúšať si svoju teóriu sám na sebe. Po pár dňoch začali ťažkosti a Barry vedel, že mal pravdu. Barry musel podstúpiť biopsiu žalúdka, aby mu odstránili škodlivé baktérie a podstúpiť liečbu antibiotikami. Za svoj lekársky experiment dostal Nobelovu cenu.

sciencesoup.tumblr.com
sciencesoup.tumblr.com

Ludwig Boltzmann a existencia atómov

Príbeh Ludwiga Boltzmanna je pomerne tragický. Tento geniálny rakúsky fyzik sa narodil v roku 1844 a už ako 25-ročný sa stal profesorom matematiky na univerzite v Grazi. Neskôr sa dostal do Viedne, kde až do konca života vyučoval fyziku. Boltzman počas 80. a 90. rokov priniesol mnohé štúdie o tom, ako sa vlastne správajú plyny. V jeho prácach sa hovorilo dokonca aj o existencii atómov, no vtedajšia vedecká komunita bola voči týmto záverom veľmi skeptická a vôbec ich neuznávala. Ku koncu života trpel Boltzmann depresiami a v roku 1906 spáchal samovraždu. O dva roky neskôr Jean Baptiste Perrin jeho teórie potvrdil…

wikipedia.org
wikipedia.org

Poznáte niekoho zo súčasnej doby o kom si myslíte, že jeho teórie budú skutočne docenené až v budúcnosti?

interez.sk (Lukáš M.), allday.com


Komentovať (0)