Pripravte sa na poriadnu dávku absurdít. Stredovek podľa fanúšikov teórie fantómového času vôbec nebol. Takmer 300 rokov sme tam jednoducho vtesnali a celá história je jeden veľký povrch. Veríte tomu?
Za (absurdnou) teóriou stoja dvaja nemeckí páni, Hans-Ulrich Niemitz a Heribert Illig. Práve ním akosi nešlo do hlavy, že čas ide akosi rýchlejšie. Naozaj je už toľko rokov od narodenia Krista, od ktorého meriame čas? Niektoré dokumenty zo stredoveku sa stratili a vďaka ním sa vytvoril priestor na konšpirácie.
Tu sa stratil rok, tam dva
Tvorcovia sa snažia širokú verejnosť presvedčiť o pravdivosti tejto teórie. Zhodnú sa na tom, že stratiť takmer tristo rokov naraz, by predsa len bola poriadna šupa. Preto sa skôr prikláňajú k názoru, že čas sa vytrácal akosi postupne. Tam týždeň, tam mesiac, tam dokonca rok. Čo sa týka historického hľadiska, autori najviac spochybňujú existenciu ranného stredoveku.
Na všetko treba dôkazy
A Illing tvrdí, že ich má. V roku 1991 predstavil svetu Teóriu fantomóveho času, v ktorej vysvetľuje, že najviac vecí sa pokazilo v roku 1000 nášho letopočtu. A vraj v tom majú prsty traja mocnári. Konkrétne pápež Silvester II, rímsky cisár Otto III a byzantský cisár Konštantín VII. Práve títo traja páni zmenili kalendár. Ak trpíte mániou velikášstva, dobre vám padne, ak si začiatok vašej vlády ľudstvo spojí s rokom 1 000. Určite je to zapamätateľnejšie, než rok 996, však? A aby to táto „svätá trojica“ mohla docieliť, začali vraj spoločne upravovať dokumenty. Podľa všetkého však neboli jediný. Tejto „geniálnej myšlienky“ sa chytili aj iní panovníci, ktorí sa rozhodli upraviť si čas podľa svojho gusta.
Fakt či blud?
Samotní autori tvrdia, že Karol Veľký je len fiktívnou postavičkou. Podobne ako ňou bol aj kráľ Artuš. O (ne)existencii tohoto veľkého panovníka sa v poslednej dobe začínajú viesť spory. Viacerí ho spochybňujú, a to najmä preto, že sa nenašli hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali jeho existenciu. Práve takýmto „nenápadným“ pridávaním a upravovaním aktuálneho dátumu vraj nežijeme v roku 2017, ale len v roku 1720. Autorov taktiež zaujíma časové obdobie prvého tisícročia po Kristovi. Jej sa neprikladal veľký priestor v učebniciach dejepisu. A pritom ide o pomerne slušný časový úsek, však? „Obdobie medzi rokmi 614 až 911 nášho letopočtu bolo naozaj nudné,“ dodáva Illing. Za zmienku stojí aj autorovo tvrdenie, že v kalendároch sú určité nepresnosti. Juliánsky rok trval 365, 25 dňa, zatiaľ čo ten Gregoriánsky, ktorým sa riadime aj my, má o 11 minút menej. A to už v celkovom meradle môže byť obrovský sklz.
Čo si vy myslíte o tejto (bizarnej) teórii? Budeme radi, ak sa podelíte so svojimi názormi.
all-that-is-interesting.com
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku