Metafora zarezonovala najmä preto, že upozorňuje na nevyváženosť, ktorú mnohí vo vzťahoch poznajú až príliš dobre, keď do niečoho vkladáme energiu, no nevracia sa nám späť. Podľa psychologičky Dr. Madeleine Roantree však takúto skratku nemožno brať doslovne.
I keď teória vystihuje pocit, aké je to byť videný a oceňovaný, podľa nej je priveľmi jednoduchá na to, aby dokázala určiť, či je vzťah zdravý. Jediný prejav starostlivosti totiž nikdy neobsiahne celú škálu toho, ako ľudia lásku vyjadrujú.
Niekto to robí veľkými gestami, iný skôr tichou prítomnosťou, spoľahlivosťou či lojalitou, a všetky tieto formy môžu mať rovnakú hodnotu. Roantree vysvetľuje, že za celou metaforou stojí myšlienka „naladenia“ – schopnosti intuitívne vnímať potreby druhého človeka.
Zdôrazňuje, že túto citlivosť nemá dokonale osvojenú ani množstvo dlhoročných párov, čo však nijako neznižuje kvalitu ich vzťahu. Niekedy ide jednoducho o zručnosť, ktorá sa vyvíja pomalšie, no pritom môže existovať pevné puto aj vzájomný rešpekt.
Svedectvá z TikTok-u
V diskusiách pod videom sa objavili aj osobnejšie výpovede ľudí, ktorí si uvedomili, že „stoličku“ nedostávajú ani od najbližších. Jedna používateľka napísala: „Moja mama mi nikdy neponúkla stoličku, nikdy ju neprisunula.“ Iná priznala ľútosť nad vlastnými životnými rozhodnutiami: „Kiežby som o veciach uvažovala hlbšie, než som sa usadila, vydala a mala deti. Kiežby som sa mala rada natoľko, aby som vedela, že si zaslúžim viac než omrvinky z dna suda.“
Tieto reakcie naznačujú, že metafora zasiahla citlivé miesta, o ktorých často ani nevieme hovoriť. V skutočnosti nejde o stoličku samotnú, ale o to, aký priestor nám ľudia v našich životoch dovolili zaujať, či sa pri nich cítime vítaní, alebo len tak „pridržaní“ na okraji.
Kde môže byť teória zavádzajúca
Teória síce priniesla tému, o ktorej sa často mlčí, no odborníci upozorňujú, že z nej nemožno robiť rýchly „test“, podľa ktorého sa posudzuje kvalita partnerstva. Roantree hovorí, že rozhodnúť sa ukončiť vzťah na základe jediného symbolického gesta môže byť unáhlené a v konečnom dôsledku aj škodlivé.
Za problematický považuje aj doslovný výklad, napríklad takú predstavu, že partner má pri rande fyzicky odsunúť stoličku. Podľa psychologičky ide o zastaranú romantickú predstavu, ktorá kladie dôraz na okázalé gestá, akoby boli jediným prejavom starostlivosti.
V realite však existujú oveľa tichšie a nenápadné formy lásky, ktoré môžu mať rovnakú váhu. Ako pripomína: „Dôležitá je konzistentná, recipročná starostlivosť a nie to, či vám niekto ponúkne symbolickú „stoličku“.“
Nahlásiť chybu v článku