Žiaľ, nielen na Slovensku, ale v nemocniciach po celom svete sú lekári preťažení a pandémia koronavírusu situáciu poriadne skomplikovala. Odkladá sa mnoho vyšetrení, ktoré nie je nutné súrne vykonať. Následky však na seba nenechali dlho čakať. Trpia aj pacienti, ktorí nie sú nakazení koronavírusom.
Pohotovosti nestíhajú, pacienti čakajú pridlho
Britská štúdia publikovaná v časopise Emergency Medicine Journal poukázala na to, že medzi rokmi 2016 až 2018 navštívilo pohotovosť viac ako 27 miliónov ľudí, pričom čakacia doba predstavovala v priemere len niečo menej ako 5 hodín. Ešte v roku 2004 pritom NHS prijalo štandard, podľa ktorého by žiaden pacient nemal čakať dlhšie ako 4 hodiny.
Mohlo by sa zdať, že situácia na Slovensku je opačná. Portál Ministerstva zdravotníctva SR ešte v roku 2018 informoval, že po 22. hodine boli ambulantné pohotovosti vyťažené len minimálne. Systém mal neúmerne lekárov preťažovať.
Tí museli stráviť v ambulancii na pohotovosti celú noc aj v prípade, ak tam po celý čas nikto neprišiel a na ďalší deň ráno museli unavení nastúpiť na ďalšie hodiny do práce v ambulancii. Pristúpilo sa preto k niekoľkým zmenám. Zmenilo sa množstvo miest, na ktorých sa poskytuje pomoc, ako aj čas, kedy môže človek v prípade potreby pohotovosť navštíviť.
Čo sa týka britských pacientov, ako informuje portál Science Alert, z 27 miliónov ľudí 434 000 zomrelo v priebehu nasledujúceho mesiaca. Čím dlhšie človek čakal na ošetrenie, tým bolo vyššie riziko úmrtia. Ak musel človek na ošetrenie čakať 6 až 8 hodín, riziko, že zomrie v nasledujúcich 30 dňoch, dosahovalo až 8 %. To znamená 1 úmrtie navyše na každých 82 prípadov, kedy človek nebol ošetrený včas. Ak musel pacient na ošetrenie čakať viac ako 8 hodín, riziko úmrtia stúplo na 10 %.
Výrazne sa zvyšuje riziko úmrtia
Situácia je kritická nielen kvôli pandémii, už predtým pohotovosti v mnohých krajinách, vrátane Austrálie či USA, bojovali s neúmerne dlhými čakacími dobami. Už medzi rokmi 2016 až 2018 čakalo na vyšetrenie až 40 % pacientov v priemere viac ako 5 hodín. Aj keď je jasné, že ľudia na ošetrenie čakajú pridlho a následkom toho stúpa riziko úmrtia, odborníkom zatiaľ nie je celkom jasné, prečo je to tak.
Jednou z príčin je pravdepodobne fakt, že čím dlhšie človek čaká na ošetrenie, tým neskôr sa dostane k liekom či k zákrokom, ktoré môžu v mnohých prípadoch zachrániť život. Navyše, čím dlhšie čaká pacient na ošetrenie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že strávi viac času na lôžku v nemocnici. To môže znamenať vážnu hrozbu najmä pre starších pacientov, ktorí sú náchylnejší na rôzne nepríjemné infekcie. Nehovoriac o tom, že počas pandémie je riziko ešte väčšie.
Už roky je jasné, že nemocnice po celom svete na pandémie zväčša nie sú dobre pripravené. V situácii, akej čelíme v súčasnosti, to môže mať vážne devastačné následky.
Nahlásiť chybu v článku