Viete, ktorí spisovatelia boli chronickí alkoholici? Toto sa na hodinách slovenčiny nedozviete…

writerstitle

Na hodinách slovenčiny ste určite preberali životopisy množstva známych, ale hlavne neznámych a častokrát bezvýznamných spisovateľov. Avšak málokedy ste sa v škole dozvedeli to, aký človek tie diela napísal. Toto vám slovenčinárky na hodinách slovenčiny zrejme nikdy nepovedia.

Raymond Chandler

raymond_charles

„MÔŽTE MAŤ OPICU AJ Z INÝCH VECÍ, AKO JE ALKOHOL. JA MÁM NAPRÍKLAD JEDNU ZO ŽIEN.“

Zakladateľ „drsnej školy” a autorom mnohých perfektných detektívnych poviedok bol známym alkoholikom. Býval často náladový, psychicky labilný a mal veľmi blízky vzťah k svojej matke, ktorý ho ovplyvňoval po celý život. K alkoholu sa dostal, keď pracoval v olejárskej spoločnosti Dabney’s. S prácou sa vyrovnával vďaka aférkam so sekretárkami a alkoholu. Vtedy začal chodiť počas víkendov na záťahy.

Postupne prestával chodiť do práce. Niekedy do nej prišiel až v stredu. Raymond navyše začal mávať výpadky pamäte. Pil tak veľa, že začalo byť zvykom, že sa po opici zobudil na letisku v úplne inom meste ako Los Angeles. V Dabney’s dostal výpoveď. Postupom času začal písať poviedky, ktoré mu vychádzali v časopise Black Mask. Neskôr prišiel aj prvý román Hlboký spánok. V roku 1943 vstúpil do brán Hollywoodu. Neskôr toto obdobie Raymond prirovnal k otrokárskym prácam.

Keď v roku 1945 pracoval na scenári k filmu The Blue Dahlia, nevedel vymyslieť nový koniec. Preto zašiel za producentom a oznámil mu, že končí s abstinenciou a podložil mu požiadavky, ktoré mal producent zaobstarať, aby Raymond v opitosti vymyslel nový koniec. Raymond nový koniec vymyslel a za scenár bol nominovaný na Oscara.

Väčšinu svojich diel písal opitý. Román Lúčenie s Lennoxom napísal úplne striezlivý, pretože sa musel starať o vážne chorú manželku. Po jej smrti Raymond nadobro podľahol alkoholu a depresiám. Pokúsil sa o samovraždu, ale bol tak opitý, že dvakrát spadol, keď sa chcel zastreliť. V roku 1955 píše svoj posledný román Playback. Bol označený ako najslabší, možno aj preto, že celý román napísal v stálej opilosti. Zomrel v roku 1959 na zápal pľúc.

Ernest Hemingway

ernest_hemingway

„INTELIGENTNÝ MUŽ SA OBČAS MUSÍ OPIŤ, ABY DOKÁZAL STRÁVIŤ ČAS S HLUPÁKMI.“

Spisovateľ tzv. „stratenej generácie“ bol aj ocenený Nobelovu cenou za novelu Starec a more. Avšak pre zdravotné problémy si ju nemohol vyzdvihnúť. Bolo známe, že deň začínal s martini. Svoje diela písal opitý a ráno, akonáhle vytriezvel, ich upravil, aby sa dali čítať. Alkoholu prepadol hlavne v posledných dvadsiatich rokoch svojho života, keď ho začali sužovať traumy z mladosti. Z depresií bol hospitalizovaný v nemocnici, kde dostával elektrošoky. Lenže tie narobili viac škody ako úžitku. Ernest si po elektrošokoch nepamätal ani vlastné meno. Bol to nakoniec alkohol, ktorý ho dohnal k samovražde.

Vymyslel aj vlastné drinky: Death in the Afternoon, Papa Doble, povráva sa, že aj Bloody Mary, ktorý bol jeho najobľúbenejší, ale to sú len klebety.

Charles Bukowski

charles_bukowski

„MYSLÍM, ŽE POTREBUJEM DRINK. TAKMER KAŽDÝ HO POTREBUJE, LEN ONI O TOM NEVEDIA.“

Narodil sa v Nemecku po prvej svetovej vojne. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do Los Angeles. Otec ho bil a povráva sa, že aj zneužíval. Mladý Charles sa s tým vyrovnal po svojom. Od trinástich začal piť a alkohol mu robil spoločníka až do smrti. Robil kopu povolaní, častokrát aj podradných len pre to, aby mal peniaze na alkohol. Väčšina z jeho beletrie je autobiografická, kde popisuje svoje zážitky z pitia. Napríklad ako bol vyhodený zo svadby alebo ako v lietadle obťažoval letušku a spolucestujúcich. Aj na čítačky svojich básní chodil opitý a častokrát aj v priamom prenose na pódiu pil. Taktiež obľuboval stávkovanie na dostihoch. Na sklonku života pil už len pivo a víno. Zomrel ako 73-ročný na leukémiu. Na jeho pohrebe sa objavil aj jeho priateľ Sean Penn. Na náhrobnom kameni má napísané Dont try – nesnaž sa.



Share on Facebook0
Zobraziť viac
Komentovať (0)

NASLEDUJE