Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) odhalil na mesiaci Jupitera Európa prítomnosť oxidu uhličitého. Mesiac pokrýva hrubá vrstva ľadu a najnovší objav zvyšuje možnosť, že vo vodnom prostredí pod ľadom sú podmienky pre existenciu života. TASR informuje podľa agentúry AFP, amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a webu Live science.
Európa je o niečo menšia ako Mesiac a pod hrubou kôrou vodného ľadu ukrýva oceán slanej vody. Prítomnosť tekutej vody robí z tohto mesiaca Jupitera zaujímavý objekt skúmania. Doteraz sa však nepreukázala prítomnosť organických molekúl v tamojšom oceáne. Ide najmä o zlúčeniny uhlíka, ktorý je základným stavebným prvkom života na Zemi.
JWST oxid uhličitý objavil v historicky mladšej oblasti Tara Regio. To naznačuje, že na Európu sa nedostal asteroidmi z okolitého vesmíru.
„Predchádzajúce pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu ukazujú dôkazy o soli pochádzajúcej z oceánu v (oblasti) Tara Regio,“ uviedla Samantha Trumbová, planetárna vedkyňa z Cornellovej univerzity.
„Teraz vidíme, že tam je aj silne koncentrovaný oxid uhličitý. Myslíme si preto, že uhlík má svoj pôvod pravdepodobne vo vnútornom oceáne (Európy). To nie je triviálna vec. Uhlík je biologicky nevyhnutný prvok,“ vysvetlila.
Trumbová je hlavnou autorkou jedného z dvoch článkov o nových pozorovaniach Európy v časopise Science. Hlavný autor druhého je Geronimo Villanueva z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA.
„Na Zemi má život rád chemickú rozmanitosť – čím viac rozmanitosti, tým lepšie. Sme život založený na uhlíku. Pochopenie chémie oceánu na Európe nám pomôže určiť, či je nepriateľský voči životu, ako ho poznáme, alebo či by mohol byť dobrým miestom pre život,“ uviedol Geronimo Villanueva.
Na povrch mesiaca sa dostal relatívne nedávno
Vysoké koncentrácie oxidu uhličitého astronómovia objavili v „oblasti chaosu“. V nej je narušená ľadová kôra a na povrch Európy sa dostávajú materiály z oceánu pod ľadom. Pretože oxid uhličitý nie je dlhodobo stabilný, vedci sa domnievajú, že na povrch mesiaca sa dostal relatívne nedávno. Podľa výskumu z roku 2022 má povrch Európy v priemere približne 60 miliónov rokov. Terén „oblastí chaosu“ je omnoho mladší.
Európu by mali v najbližšom období preskúmať dve vesmírne misie. ESA (Európska vesmírna agentúra) v apríli vypustila sondu JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer), ktorá tam dorazí v roku 2031. Podľa plánu vykoná 35 preletov okolo troch Jupiterových mesiacov Európa, Ganymedes a Callisto.
NASA tam vyšle v októbri 2024 misiu Clipper, ktorá bude z obežnej dráhy hľadať molekuly a podmienky vedúce k životu.
Nahlásiť chybu v článku