Tradičné implantáty si vyžadujú invazívny zákrok – zavedenie titánového skrutkového implantátu do čeľuste, dlhé mesiace hojenia a až potom nasadenie korunky. Ale čo keby bolo možné chýbajúci zub nahradiť skutočným, živým zubom, vypestovaným z vlastných buniek pacienta?
Vedci po celom svete sa snažia nájsť spôsob, ako vypestovať biologické zuby v laboratóriu. Ako uvádza portál CNN Science, najbližšie k tomu sa zatiaľ dostal tím z King’s College v Londýne pod vedením doktorky Any Angelovej Volponi. Proces je však stále len v počiatočnej fáze a výskumníkov čaká viacero výziev.
Zatiaľ zaznamenali úspech len u myší
Volponi sa experimentálne venuje pestovaniu zubov už takmer dve desaťročia. V roku 2013 sa jej tímu podaril významný pokrok – úspešne vypestovali zub pomocou kombinácie ľudských buniek ďasien a embryonálnych myších buniek. Tento hybridný postup vytvoril zubnú štruktúru s vyvíjajúcimi sa koreňmi a sklovinou, ktorá sa po implantácii myšiam ďalej rozvíjala.
Najnovšia štúdia tímu predstavuje ďalší dôležitý krok vpred. Zameriava sa na zlepšenie prostredia, v ktorom sa zuby pestujú – tzv. „scaffoldu“, teda trojrozmernej štruktúry, ktorá napodobňuje podmienky v ľudských ústach.
„V laboratóriu potrebujeme tri základné prvky na rast zuba,“ vysvetlila Volponi a dodala: „Dva typy buniek, ktoré spolu komunikujú, a prostredie, ktoré túto komunikáciu umožňuje.“
Kým v minulosti sa scaffold vyrábal z kolagénu, prírodného proteínu, v novej štúdii, vypracovanej v spolupráci s Imperial College London, vedci používajú hydrogél, polymér s vysokým obsahom vody, ktorý sa viac podobá živému tkanivu. Bunky sa najskôr zmiešajú, vytvoria malý zhluk a ten sa vstrekuje do hydrogélu. Po približne ôsmich dňoch sa v ňom začnú vytvárať štruktúry podobné zubom, čo naznačuje, že prostredie podporuje prirodzený vývoj. Hoci v tomto pokuse ešte nepoužili ľudské bunky, cieľom je časom nahradiť embryonálne myšie bunky dospelými ľudskými bunkami a stimulovať ich, aby sa vyvinuli do skutočného zuba.
Zvažujú dve metódy
Najskôr sa však musia popasovať s najväčšou výzvou, ktorú ešte len majú pred sebou. Musia totiž zistiť, ako nahradiť úlohu embryonálnych buniek pomocou buniek dospelého človeka. Keď sa to podarí, vedci vidia dve možné cesty: vypestovať zub do určitého štádia v laboratóriu a potom ho vložiť do čeľuste pacienta, kde by pokračoval vo svojom prirodzenom raste alebo zub úplne vypestovať mimo tela a následne ho chirurgicky implantovať.
„Zatiaľ je priskoro povedať, ktorá metóda bude úspešnejšia, no obe nás približujú k biologickej náhrade zubov,“ upozornila Volponi.
Výhody takéhoto prístupu by boli obrovské. Zub vypestovaný z vlastných buniek pacienta by bol biologicky kompatibilný, čo znamená, že by ho telo prijalo bez rizika zápalu alebo odmietnutia. Navyše by pôsobil a fungoval ako skutočný zub so všetkou citlivosťou a pružnosťou, ktorú umelé implantáty nemajú.
Nahlásiť chybu v článku