Útek zo Sibíri: Najdlhšia a najťažšia cesta za slobodou, akú si viete predstaviť. Neuveriteľný príbeh o útek z gulagu fascinuje aj dnes

Píše sa rok 1956 keď Slawomir Rawicz, vyslúžilý poľský dôstojník začína rozprávať svoj životný príbeh o úteku zo sovietského tábora smrti – gulagu. Všetky jeho postrehy a zážitky spisuje novinár Ronald Downing a ešte ten rok vychádza román Dlhá cesta. Ten čitateľovi pripomína, že jednou z najcennejších vecí na živote je sloboda a voľnosť, o ktorú treba niekedy poriadne bojovať.

Podľa románu bol v roku 2010 natočený film Útek zo Sibíri, ktorý ste v týchto dňoch mohli vidieť na televíznych obrazovkách aj vy.

Slawomir Rawicz sa chcel po štúdiu architektúry usadiť doma a založiť rodinu. Avšak ako kadet musel v roku 1939 nastúpiť do armády a to len pár dní po svadbe. Keď bol zatknutý sovietskou tajnou službou, bol obvinený z podozrenia zo špionáže proti Sovietskemu zväzu a bol poslaný do väzenia. A práve tu sa začína jeho príbeh Dlhá cesta.

Po opakovanom mučení bol Rawicz donútený priznať sa k špionáži a bol odsúdený na 25 rokov nútených prác v sibírskom gulagu, čo bol v praxi rozsudok smrti. Už po pár dňoch v gulagu mu bolo jasné, že 25 rokov tu nemá šancu prežiť a rozsudok, ktorý dostal sa rovnal smrti. Začal preto plánovať útek. Spriatelil sa s dôstojníkovou ženou, ktorá mu dodala základné vybavenie na cestu a tiež veľmi cenné rady. Rawicz spolu so skupinou spoluväzňov behom nočnej snehovej búrky prekonal hranice tábora a vydal sa na cestu, ktorá bola oveľa náročnejšia ako pobyt v gulagu.

Na skupinu utečencov čakala cesta, ktorá by odradila asi každého. Pochod cez celú Sibír, kde boli sužovaní neustálou zimou a, samozrejme, hladom. Z extrému do extrému ich potom čakala púšť Gobi, kde naopak panovali opačné podmienky a boli vystavení horúčavám a neprekonateľnému smädu. To „najlepšie“ ich ale ešte stále čakalo. Himaláje. Pohorie, ktoré budí oprávnený rešpekt aj dnes a aj skúsení horolezci si viackrát rozmyslia, či sa tam vydajú. Oni však nemali na výber a museli ich prekonať. Opäť tak boli sužovaní zimou a hladom a neustálym vyčerpaním. Po prekročení Himaláji sa konečne dostávajú do Indie, ktorá predstavovala slobodu.

Celá cesta im trvala neuveriteľných 11 mesiacov a prešli ešte neuveriteľnejších 6500 kilometrov. Cesta si však vyžiadala tú najkrutejšiu daň a vytúženú slobodu v Indii dosiahli z pôvodnej skupiny iba traja.

Rawiczov životný príbeh nám ukazuje, že sloboda nie je nič, čo máme garantované a zaručené a je len na nás, či sme ochotní za ňu bojovať. Slawomir Rawicz sa rozhodol zabojovať a vyšlo mu to. Po vojne sa usadil v Anglicku, kde učil na univerzite.

Neskôr kvôli podlomenému zdraviu musel odísť na predčasný dôchodok. Odvtedy žil pokojným životom, bol pozývaný na verejné prednášky a diskusie, kde rozprával svoj životný príbeh. Zomrel 5. apríla 2004 v pokoji a v kruhu svojej rodiny.

Pozri aj: Jedol surové ryby a vyrábal si pitnú vodu. Neuveriteľný príbeh muža, ktorý stroskotal v Atlantiku, a na záchrannom člne prežil 76 dní

interez.sk (mmm), topzine.cz