Tomáš o živote vo Švajčiarsku: Za nájom som platil 1900 eur. Začiatok bol veľmi ťažký, nezarobíte tak ako Švajčiar

Keď sa povie Švajčiarsko, mnohým Slovákom v hlave blysne predstava nadštandardných platov a luxusného života. No druhá vec sú náklady a plat či možnosti, ktoré tu ako cudzinec dostanete. Slovák Tomáš Havala žil a pracoval v krajine hodiniek, syrov a čokolády dlhých osem rokov a priblížil nám realitu, ktorá nebola vždy jednoduchá. Je vďačný za príležitosť, ktorú dostal, a tvrdou prácou sa mu podarilo vypracovať sa vo svojej profesii, no priznáva, že si napokon uvedomil, že domov má predsa len na Slovensku.

Tomášov rozbeh vo Švajčiarsku nebol jednoduchý, stál ho veľa úsilia, a dokonca zažil pocity menejcennosti v cudzej krajine. „Došiel som k záveru, že som Slovák a chcem žiť doma, a preto som sa aj vrátil,“ prezradil nám. Po návrate na Slovensko sa začal venovať predaju nehnuteľností.

8 rokov ste žili vo Švajčiarsku. Prečo ste odišli práve do tejto krajiny a čomu ste sa venovali?

Nikdy som nerozmýšľal nad odchodom do zahraničia, táto možnosť prišla náhodou. Bol som vždy tak trochu karierista a dosť som si zakladal na práci, ktorú som robil tu na Slovensku. Pôsobil som v Bratislave a už od strednej školy som sa venoval floristike, kvetom a dizajnu.

V období pred odchodom do Švajčiarska som už bol majstrom Slovenskej aj Českej republiky vo floristike, zúčastňoval som sa rôznych súťaží doma, ale aj v zahraničí. Viedol som tím ľudí v dvoch pobočkách prestížnej bratislavskej siete kvetinárstiev. Lietal som niekoľkokrát ročne do Holandska, kde som nakupoval kvety a doplnky nie iba pre kvetinárstva, ktoré som viedol, ale často aj pre veľkosklad. Práca ma napĺňala, ale od života som chcel niečo viac. A práve vtedy to prišlo.

Ozvala sa mi klientka, ktorej som kedysi dávno robil svadbu a brala si Švajčiara tu na Slovensku. Dlho sme neboli v kontakte, ale vtedy mi zavolala a pýtala sa, či by som chcel prísť vypomôcť pri jednej obrovskej svadbe, ktorá sa konala v 5-hviezdičkovom hoteli v Zürichu. Majiteľ kvetinárstva nemal dostatok personálu a šikovných ľudí. Povedal som si, že je to nová skúsenosť, tak prečo nie. Išiel som tam na týždeň bez toho, aby som ovládal nemčinu. Bolo dosť vtipné dohovoriť sa, ale po týždni výpomoci som dostal ponuku na TPP s tým, aby som sa tam presťahoval.

Zdalo sa mi to lákavé, a tak začala moja 8-ročná skúsenosť s touto krásnou krajinou, ktorá je ale u nás často glorifikovaná. Zamestnal som sa v rodinnom kvetinárstve priamo v Zürichu. Zrazu som sa ocitol vo svete, kde mal skoro každý svoj personál, upratovačku, kuchára alebo butlera, začal som chodiť po domoch a vilách, starobincoch a cintorínoch, robiť útulné prostredie, oslavy, pohreby a svadby. Ľudom, ktorí vlastnili svetové značky oblečenia, obrovské firmy alebo ich predkovia boli vplyvné osobnosti a chceli žiť v anonymite v tejto vilovej štvrti Švajčiarska.

Vo firme som bol 7 rokov, až kým majiteľ išiel do penzie a posledný rok som pracoval v záhradníctve, taktiež v rodinnej firme, kde som mal na starosti záhradníkov, kvetinárov a zasahoval som do chodu celého podniku.

Presťahoval som sa z Bratislavy na predmestie Zürichu – do dedinky Dübendorf a začiatok bol naozaj veľmi ťažký. Už len to, aby vás zobrali niekam do podnájmu, bolo priam čarovanie – na to, aby ste sa mohli uchádzať o podnájom, si často pýtajú odporučenie, aký ste boli podnájomník v poslednom nájme a vzhľadom na to, že na Slovensku nič také nefunguje, nemal som žiadne odporúčanie vzorného nájomníka. Zvládol som to iba vďaka mojej tvrdej a nezlomnej povahe.

Čo predchádzalo vášmu sťahovaniu a rozbehu vo Švajčiarsku?

Môjmu sťahovaniu predchádzala výpoveď, ktorú som musel dať na Slovensku a s prekvapením som zistil, že moja zákonná výpovedná lehota neexistuje a prácu som dobrovoľne-nasilu opustil ihneď. Ponaučením bolo, že každý je nahraditeľný. Asi dva týždne som mohol bývať u tej mojej klientky a potom prišla tvrdá realita. Na Slovensku som si vybavil potvrdenie o čistom registri trestov, ktoré som si musel nechať úradne preložiť do nemčiny. S pracovnou zmluvou som si založil bankový účet a začal kolotoč hľadania bytu.

Bol som na prehliadke mnohých, no problém bol taký, že cena nájomného bola relatívne vysoká a na to, aby som dostal ten, ktorý som chcel, si ma musela vybrať správcovská firma. Napokon som dostal byt, ktorý sa mi páčil a bol neďaleko Zürichu. Nájomné bolo na začiatok 1600 fr (1722 eur) a musel som zložiť dopredu tri nájmy.

Keď som mal byt v podnájme, išiel som sa prihlásiť na Gemeinde (obecný úrad). Vybavil som si povolenie na pobyt a vymenil tiež vodičský preukaz, keďže ho majú vo Švajčiarsku iný ako u nás. Celý ten začiatok stál veľa úsilia, nervov, peňazí a pocitu menejcennosti v cudzej krajine. Doma, kde vám každý rozumie, ste na koni, ale keď sa chcete presadiť v zahraničí, treba všetko budovať nanovo.

Mnohí majú predstavu, že sa dá vo Švajčiarsku dobre zarobiť. No vy vo svojich videách spomínate aj opačnú stránku – nie každý sa k vysokým platom dostane a náklady na život taktiež nie sú najnižšie. Koľko teda zarába bežný Švajčiar a ako to bolo vo vašom prípade? Dokázali ste si aj niečo ušetriť a žiť na vyššej úrovni než na Slovensku?