Foto: Jarred Eid

Manžel fotografoval svoju manželku počas jej ťažkého boja s rakovinou. Výsledkom je séria fotiek, ktorá odhaľuje všetko, čím si prešli.

Boj s rakovinou je dlhý, náročný a často nesmierne bolestivý. Zasiahne nielen človeka, ktorý ňou trpí, ale aj celé jeho okolie. Jarred Eid sa rozhodol zdokumentovať všetko, čím musela jeho žena Faye prejsť. 

Pred rokom jej diagnostikovali rakovinu vaječníkov, kvôli ktorej musela absolvovať niekoľko operácií, chemoterapiu, krvácanie do mozgu a nekonečné „výlety“ do nemocnice. Jarred celé jej utrpenie fotil mobilom, čím vznikla vzácna zbierka jedného z najväčších utrpení v ich živote.

Stále viac som si uvedomoval, že musím zdokumentovať jednu z najnáročnejších situácií v mojom živote. Mojim zámerom je pomôcť ľuďom a vďaka týmto fotkách ich inšpirovať. Takéto momenty nás zoceľujú a posúvajú vpred. Pre tých, ktorí čelia podobnej situácii, v tom môžu vidieť aj niečo viac ako len bolesť,“ hovorí Jarred. Toto je príbeh prekonávania rakoviny z jeho pohľadu.

„Fotografie Faye som začal fotografovať v čase, kedy ešte nechodila na chemoterapiu. Tušil som len veľmi málo, čo ma čaká. Táto fotka pre mňa vyjadruje obavy a zároveň optimizmus, ktorým oplývala aj napriek všetkému strachu, ktorý jej vidieť v očiach.“

„Táto fotka dokonale zachytáva všetky okolnosti – obklopení nádejou počas tých najťažších časov.“

„Prvý týždeň zbehol rýchlo. Počas chemoterapie väčšinu času prespala, cítil som taký pokoj a veril som, že sa z toho dostane.“

„Po pár dňoch konečne vyšlo slnko a Faye sa po prechádzke cítila dobre. Tu si tancuje v nemocničnej izbe. Bolo to krásne vytrhnutie od zvláštne tichej a unavenej verzie mojej manželky.“

„Po štyroch hodinách vyšetrení bola pripravená na dávku chemoterapie. Toto je najúžasnejšia sestrička Ned, ktorá Faye uisťovala, že sa nemá čoho obávať.“

„Prebdené noci sa stali pravidlom, pretože kvôli bolesti Faye vôbec nedokázala zaspať.“

„Mysleli sme si, že toto je to najhoršie, čo nás čaká – nemohli sme sa viac mýliť. Prišla nedeľa a s ňou vytriezvenie do toho, čo je pred nami. Takto strávila mnoho dní. Zhrbená na gauči alebo plačúca na záchode.“

„Telefonáty od priateľov nám nesmierne pomáhali, dobili nám baterky a aspoň na chvíľu všetko vyzeralo tak, ako obvykle.“

„Hoci toto nie je pekná fotka mojej manželky, toto bol pohľad s akým som sa stretával čoraz častejšie, keď bol jej imunitný systém na kolenách.“

„Faye doslova žila s vrecúškom na zvracanie v rukách. V tejto fáze som sa stal expertom na všetky lieky, ktoré brala. Asi som si naivne myslel, že tú bolesť zmiernia.“

„Keď jej klesol počet bielych krviniek, mávala horúčky, čo môže byť veľmi nebezpečné. Čakárne sa pre nás stali až príliš známe.“

„Tu je znova v nemocnici a snaží sa dospať tých 14 hodín, ktoré strávila zvracaním. Túto časť chemoterapie sme neočakávali, bola nesmierne vyčerpaná.“

„Keď sme našli prvé chumáče vlasov na vankúši a kdekoľvek v dome, bol to čas oholiť to, čo ostalo. Pre Faye to bolo ešte ťažšie, nevyhla sa začudovaným pohľadom a otázkam ľudí.“

„Keď som vošiel do izby, Faye pozerala do zrkadla a plakala. Cítila sa škaredá a zrejme toto bol prvý deň, kedy ju dobehla realita a uvedomila si, že prišla o všetky vlasy.“

„Spánok bol najlepší liek, aspoň necítila bolesť a čas ubiehal rýchlejšie.“

„Znova v nemocnici. Odfotil som to tesne po sérii záchvatov, ktoré spôsobili lieky proti bolesti.“

„Spálňa bola miestom, kde boli všetky emócie najsurovejšie. Ležali sme a rozprávali sa. Snažil som sa byť silný, no pohľad do tejto ubolenej tváre mi lámal srdce.“

„V tomto bode sme stále mali nádej, no realita bola až príliš zahmlená a izolujúca.“

„Kvôli chemoterapii bolo len málo jedál, ktoré Faye dokázala udržať v žalúdku. Počas liečby schudla 10 kíl a hoci sme sa chceli stravovať zdravo, kola s ľadom bola takmer to jediné, čo vedela stráviť.“

„Dni ubiehali rýchlo a západ slnka bol väčšinou časom, kedy Faye zaspávala. Môj pracovný deň začínal po tom.“

„Chemoterapia si vyžiadala svoju daň, jej tvár sa zmenila. Jedna vec je však istá – Faye bola v tom momente omnoho silnejšia, než si myslela.“

„Prišli Vianoce a s nimi aj posledná dávka chemoterapie, zrazu sme po tom všetkom videli koniec. Zakrátko sa však Faye začala sťažovať na bolesť hlavy. Okolo polnoci sa doktori vrátili s vysvetlením, že je to krvácanie do mozgu. Asi vtedy som si uvedomil, že polnoc nie je vhodná doba na zisťovanie, čo to vlastne je.“

„Pre tento stav neboli a stále nie sú žiadne vysvetlenia. Pamätám si podpisovanie množstva dokumentov a zvažovania možností, ako zabrániť trvalému poškodeniu mozgu. Pri zmysloch ma udržiaval už len humor.“

„Moja inteligentná žena po 6-hodinovej procedúre nebola schopná hovoriť. Nevedela, kto som, pozerala sa akoby cezo mňa. Bol to hrozný pohľad, akoby bola uväznená.“

„Medzi testami, ktoré boli každú hodinu, dokázala aspoň trochu odpočívať.“

„Náročnosť situácie bola ešte výraznejšia, keď som uvidel ten obrovský kontrast medzi mojou spiacou ženou a mužom, ktorý s preloženými nohami debatoval s rodinou.“

„Ďalších 48 hodín neprichádzala žiadna zmena. Na ďalší deň som mal hovor z manželkinho čísla, myslel som si, že je to sestrička. Na moje prekvapenie to však bola Faye, ktorá si nič nepamätala. Navrátenie pamäte a reči pritom väčšinou trvá niekoľko mesiacov.“

„Ani som si neuvedomoval, ako dlho som si neužil manželkinu osobnosť. Bolo krásne vidieť ju usmievať sa a mať s ňou inteligentný rozhovor.“

„Nebolo ľahké pozerať sa na Faye ako sa z nezávislej ženy stala úplne závislá. Pomáhal som jej aj s umývaním, kým ona dokázala len sedieť v klbku na stoličke.“

„Úsmev, ktorý rozžiaril celú miestnosť. Toto bol ten najlepší deň. Konečne som mohol vidieť kúsok mojej milovanej ženy.“

„V tomto bode už jej zraniteľnosť nebola takmer vôbec citeľná. Mnoho ľudí ju za jej silu obdivovalo, hoci ona sama to tak vôbec necítila.“

„Jej nová denná rutina bola frustrujúca. Aby sa vyliečila, musela si odoprieť mnoho vecí, ktoré boli pre ňu predtým bežné.“

„Prekvapivo boli najlepšou spoločnosťou naše dve mačky. Žiadne slová, len ich prítomnosť.“

„Chemoterapia skončila a život sa vráti späť do normálu… aspoň to sme si mysleli. V skutočnosti trvalo ešte ďalších 6 mesiacov liečby. Ostali len dvaja ľudia so životmi úplne naruby.“

Po skončení všetkého si musel Jarred znova zvyknúť na zmenu – z opatrovníka bola opäť manžel. No napriek všetkému zlému, čo sa im stalo a všetkému, čo im to vzalo, by nič z toho nemenili. Posilnilo ich to vo všetkých smeroch a v konečnom dôsledku ich to obohatilo.

Fotografie boli použité so súhlasom autora.

Pozri aj: Fotografka viac ako 20 rokov fotila ženy týrané mužmi. Z týchto fotografií vás doslova zamrazí

narrativefineart.com
Uložiť článok

Najnovšie články