foto: Public Domain (Wikimedia)

Eiffelova veža patrí medzi turistami najviac navštevované miesta.

Paríž je považovaný za mesto romantiky a jeho neodmysliteľnou súčasťou je Eiffelova veža. Ročne ju navštívia milióny turistov z rôznych kútov sveta. Viete však, prečo a ako jedna z dominánt Paríža vôbec vznikla?

Paríž, mesto lásky a kultúry

Paríž je plný krásnych budov, dobrého jedla a miest, ktoré by človek jednoznačne mal vidieť a zažiť. Miestne kaviarne, kde vám ponúknu čerstvé croissanty majú jedinečnú atmosféru a milovníci umenia zas môžu v múzeu Louvre stráviť pokojne aj celý deň bez toho, aby ich to omrzelo. Na svoje si prídu aj milovníci architektúry, ako teda môžete vidieť, je to mesto, ktoré sa jednoznačne oplatí navštíviť. Medzi najviac navštevované miesta Paríža patrí aj Eiffelova veža.

Design pionjärer [Public domain]
Eiffelova veža stojí neďaleko Seiny na Champ de Mars a kedysi sa pýšila titulom najvyššej stavby na svete. Aj keď bol po 41 rokoch tento rekord prekonaný, stále je najvyššou stavbou Paríža. Eiffelova veža je pomenovaná po jej staviteľovi Alexandrovi- Gustavovi Eiffelovi, meria závratných 324 metrov a konštrukcia váži 10 100 ton. Výstavba bola započatá v roku 1887 a do prevádzky bola uvedená už po dvoch rokoch, v roku 1889.

Eiffelova veža bola postavená pri príležitosti Svetovej výstavy spoločnosťou Gustave Eiffel & Cie a mala byť oslavou toho, že od Francúzskej revolúcie ubehlo už sto rokov. Ako informuje portál My Modern Met, veža mala byť akýmsi vstupom do epicentra Svetovej výstavy, kde malo byť prezentované umenie z celého sveta, ľudia si mohli užívať hudobné a divadelné predstavenia, obdivovať vynálezy a vedecké objavy. Veža bola len jedným z množstva nápadov, v hre bolo totiž až vyše sto projektov, o ktorých realizácii sa uvažovalo.

Maurice Koechlin, Émile Nouguier [Public domain]
Autormi pôvodného dizajnu Eiffelovej veže sú inžinieri Maurice Koechlin a Émile Nouguier a ich snom bolo vidieť kovovú vežu stojacu na štyroch pilieroch, ktoré sa postupne spoja v jednom bode vo výške viac ako 300 metrov. Súčasťou veže malo byť niekoľko poschodí, z ktorých by bol výhľad na mesto. Eiffel spočiatku nebol nadšený, no napokon s nápadom súhlasil a skupina popredných inžinierov a architektov sa pustila do práce. Svoj podiel na tom, ako dnes veža vyzerá, mal aj Stephen Sauvestre, ktorý k dizajnu veže pridal oblúky a ďalšie prvky, bez ktorých si dnes už Eiffelovku ani nedokážeme predstaviť.

Musée d’Orsay [Public domain]

Umelci proti Eiffelovej veži

Aj keď mnohí dizajn železnej veže kritizovali, Eiffelova veža sa napokon stala neodmysliteľnou súčasťou Paríža a neoficiálnym symbolom mesta. Možno ste o tom nevedeli, no vznikla dokonca aj skupina protestujúcich umelcov s názvom „Umelci proti Eiffelovej veži“. Skupinka pozostávala zo skladateľov, spisovateľov či architektov, ktorí sa obávali toho, že Eiffelova veža zmaže hranicu medzi umením a inžinierstvom. Niečo také bolo pre nich nemysliteľné a snažili sa, aby si Paríž udržal svoju „čistotu“.

Foto: Wikimedia Commons

Vo februári v roku 1887 bola spísaná aj petícia, bolo však neskoro, keďže výstavba veže začala už v januári. Gustav Eiffel svoje dielo chránil najlepšie, ako vedel a vežu prirovnával k egyptským pyramídam, no protestujúci ho považovali za blázna a tvrdili, že veža je jeho kariérnou samovraždou. Aj keď po dostavaní Eiffelovej veže mnohí umelci svoj názor zmenili, mnohí ostali neoblomní a vežu naďalej otvorene kritizovali. Hovorí sa napríklad, že spisovateľ Guy de Maupassant, ktorí napísal slávne diela MiláčikGuľôčka, každý deň jedával v reštaurácii na vrchole veže len preto, lebo to bolo jediné miesto v celom meste, odkiaľ nebolo možné Eiffelovu vežu vidieť.

La tour de 300 mètres (1900), libre de droits [Public domain]
Samozrejme, výstavbu veže sprevádzali nemalé komplikácie. Bolo napríklad potrebné vežu postaviť tak, aby čo najlepšie odolávala vplyvom počasia a ďalší problém predstavovali výťahy. Ľudia sa mohli na vrchol dostať aj pešo po 1 710 schodoch, výťahy sa však mali stať hlavným spôsobom prepravy návštevníkov veže na vrchol. Našťastie, všetko sa napokon podarilo a 31. marca v roku 1889 sa na vrchol veže vydala prvá delegácia. V tom čase však ešte výťahy stále neboli funkčné a tak išli novinári a vládni predstavitelia na vrchol veže pešo viac ako hodinu.

Foto: Wikimedia Commons

Výťahy boli spustené až 26. mája, veža si však už vtedy získala srdce verejnosti a v tom čase ju už navštívilo takmer 30 000 ľudí. Do konca Svetovej výstavy Eiffelovu vežu navštívili takmer dva milióny zvedavcov, už od počiatku teda napriek ostrým protestom umelcov žala úspechy. Súčasťou Eiffelovej veže bolo množstvo lákadiel, bola tu napríklad spomínaná reštaurácia, cukráreň, svoje stanovisko tu mali francúzske noviny Le Figaro a nachádzala sa tu dokonca aj malá poštová pobočka, z ktorej mohli návštevníci svojim blízkym poslať pohľadnicu. Gustav Eiffel si na vrchole veže dokonca zriadil aj rezidenciu a súkromnú pozorovaciu stanicu, kde sledoval meteorologické javy a vykonával rôzne experimenty.

Foto: Wikimedia Commons

Veža mala byť len dočasnou expozíciou

Zaujímavé je, že Eiffelova veža mala byť len dočasnou expozíciou a Gustav Eiffel na ňu dostal 20-ročné povolenie. Po uplynutí tejto doby mala byť veža v roku 1909 opäť rozobratá a mesto by nadobudlo svoj pôvodný vzhľad. Jednou z podmienok budovania totiž bolo, aby bolo možné vežu jednoducho rozobrať a jej súčasti odniesť. Gustav sa však veže odmietol vzdať a navrhol, aby bola využívaná nielen ako turistická atrakcia, ale zároveň ako rádiotelegrafná stanica.

La tour de 300 mètres (1900), libre de droits [Public domain]
Našťastie, nápad Gustava Eiffela zaúčinkoval a namiesto búrania sa Eiffelova veža stala trvalou súčasťou Paríža. Dnes patrí medzi turistami najviac vyhľadávané miesta a ročne ju navštívi v priemere 7 miliónov ľudí. Eiffelova veža prešla v priebehu rokov niekoľkými inováciami a zažila toho veľa.

V roku 1912 z nej zoskočil Franz Reichelt, ktorý chcel predviesť svoj nový vynález, padák, no zahynul pri tom. V roku 1914 začala prvá svetová vojna a na vežu bola nainštalovaná rušička, ktorá výrazne sťažila situáciu Nemcov. Medzi rokmi 1925 až 1934 si tu zas nainštalovala reklamu spoločnosť Citroën, čo bola v tom čase najvyššie nachádzajúca sa reklama na svete. Veža sa stala aj terčom nejedného podvodu, napríklad v roku 1925 ju podvodník menom Victor Lustig „predal“.

Ak teda niekedy budete mať cestu okolo Paríža, určite si pozrite aj slávnu „Železnú dámu“.

My Modern Met, Tour Eiffel, Wikipedia
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )