„Pripravte sa na veľkolepú a divokú majestátnosť krajiny východného Islandu.“ Tak opisuje fotografka svoje portréty a autoportréty, ktoré nazvala Na mojom dvore: Island. Tieto fotografie sú pokusom ženy spojiť samú seba s jednoduchým, no o to veľkolepejším prostredím Islandu a jednoduchým životom, ktorý tamojší obyvatelia žijú.
„Dlho som si myslela, že fotografie ukazujú len to, ako svet vyzerá. Bola som až na vysokej škole, keď som sa naučila, že dokážu hovoriť príbehy.“
„Autoportréty mi pomáhali lepšie pochopiť, kým som bola a kým som dúfala, že raz budem. Stále ich fotím, ale s novým prostredím.“
„Na Islande sa krajina aj počasie neustále menia. Vek a úpadok tu vytvárajú neskutočný svet, ktorý môže vyzerať neatraktívne a v niektorých prípadoch až groteskne.“
„Rituály ako je chov a lov zvierat, sú pomalé, pracné, ale veľmi intenzívne. Rybolov, lov, vysádzanie a zber rastlín sú však mnohými ľuďmi v rozvinutom svete považované za zábavu.“
„Tempo poľnohospodárstva je pomalé vďaka povahe, ekonomike a vôli ľudí. Ja vidím farmárstvo ako fyzický prejav ľudského odhodlania. Takýto spôsob života vyzerá byť ušľachtilý.“
„Tu na Islande je kultúra plná mýtov a príbehov o elfoch, ktorí žijú v kameňoch a ja chcem, aby tieto hlasy prišli k životu.“
„Skúsenosti z dospelosti mi ukázali moju citlivosť a dovolili mi odhaliť príbehy v mojej mysli.“
„Ako žena interpretujem tieto príbehy prvotným, zmyselným spôsobom.“
„Stelesniť to, čo je pre mňa niekedy bežné, čisto ženské a inokedy nadprirodzené, znamená nájsť spôsob, ako verejnosti ukázať svoje súkromie.“
Agnieszka hovorí, že svoje fotografie považuje za spôsob, vďaka ktorému sa dokáže dostať k pravdám ukrytým hlboko v nej. Vďaka fotografiám skladá príbeh, začleňuje ho k prostrediu a v sekunde, keď cvakne objektív, sa fantázia a realita spoja a stanú jedným príbehom.
interez.sk (Ivana G.), lensculture.com
Odporúčané články
Nahlásiť chybu v článku