Svetové oceány dosiahli alarmujúci rekord: Vedci sa obávajú následkov, ktoré môžu pocítiť miliardy ľudí

Celosvetové oceány sa zohrievajú tempom, aké vedci v tomto období roka ešte nevideli. Morská hladina na začiatku leta na severnej pologuli dosiahla nový rekord a odborníci upozorňujú, že nejde len o ďalšie číslo v štatistikách. Aj nepatrné zvýšenie teploty oceánov môže mať výrazný vplyv na počasie, intenzitu búrok, množstvo zrážok či dostupnosť vody.

Celosvetové teploty morskej hladiny dosiahli na začiatku tohtoročného leta na severnej pologuli rekordnú hodnotu pre toto ročné obdobie. Priemerná teplota zaznamenaná 21. júna bola bezmála 21 stupňov Celzia, čím boli približne o jednu desatinu prekonané predchádzajúce rekordy z roku 2023 a 2024. Vyplýva to z údajov služby Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Rekordné teploty oceánov neprišli nečakane

Nový rekord sa dal podľa služby očakávať, keďže v uplynulých mesiacoch namerali vo viacerých častiach sveta nezvyčajne vysoké teploty oceánov. K otepľovaniu prispel aj prirodzene sa vyskytujúci klimatický jav El Niňo, ktorý často vedie k extrémnym prejavom počasia – od sucha až po záplavy.

Portál Euronews píše, že aj keď sa teplotný rozdiel medzi novým a predchádzajúcimi rekordmi môže zdať zanedbateľný, aj minimálne zmeny teploty môžu spôsobiť veľké škody v morských ekosystémoch, spôsobiť zvýšenie hladiny mora a vyvolať extrémne poveternostné javy.

Vedci hovoria o neznámych vodách

„Súčasné podmienky by mohli naznačovať začiatok novej fázy, ktorá nás opäť zavedie do neznámych vôd,“ upozornil riaditeľ služby Copernicus Carlo Buontempo s tým, že v nadchádzajúcich mesiacoch pravdepodobne padne viac teplotných rekordov, a to v oceánoch, aj v nižších atmosférických výškach.

Vyššie teploty oceánov majú podľa služby ďalekosiahle dôsledky, lebo udržiavajú atmosféru teplejšiu po dlhšiu dobu a umožňujú akumuláciu väčšieho množstva energie, čím sa zvyšuje riziko extrémnych búrok, silných zrážok a povodní.

Dôsledky klimatických zmien pociťujeme aj na Slovensku

Dopady vysokých teplôt a dlhodobého sucha sa pritom neprejavujú iba vo svetových oceánoch, ale čoraz výraznejšie ich pociťujeme aj na Slovensku. Mimoriadne teplé počasie v kombinácii s nedostatkom zrážok spôsobuje pokles hladín vodných zdrojov a vytvára tlak na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.

Západoslovenská vodárenská spoločnosť už z tohto dôvodu pristúpila k obmedzeniu dodávok vody pre takmer tri desiatky miest a obcí v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Opatrenia sa týkajú napríklad miest Šaľa a Galanta, ale aj viacerých obcí vrátane Jelky, Veľkých Úľan, Sládkovičova, Močenku či Mojmíroviec.

Vodári upozorňujú, že bez prijatia obmedzujúcich opatrení by mohlo dôjsť k poklesu hladiny vo vodojemoch pod kritickú úroveň. V krajnom prípade by tak nebolo možné zabezpečiť dodávky vody z verejných vodovodov vôbec, čo by mohlo predstavovať riziko pre zdravie obyvateľov a zároveň spôsobiť škody na majetku.

Rekordné horúčavy by mali vystriedať búrky

Spoločnosť preto prijala viacero technických opatrení vrátane regulácie spotreby, úpravy prietokov v diaľkovodoch či zabezpečenia náhradného zásobovania prostredníctvom cisterien v lokalitách, kde došlo alebo ešte môže dôjsť k prerušeniu dodávok pitnej vody. Situáciu ešte viac zhoršili rekordné horúčavy z posledných dní. V Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky namerali meteorológovia nový absolútny teplotný rekord Slovenska vo výške 41,3 °C. Prekonaný tak bol rekord z roku 2007, keď v Hurbanove zaznamenali 40,3 °C.

Dobrou správou je, že extrémne horúčavy by mali v najbližších dňoch ustúpiť. Meteorológovia vydali pre celé Slovensko výstrahy pred búrkami, ktoré môžu sprevádzať intenzívne zrážky, silný vietor a krúpy. Hoci krátkodobé búrky pravdepodobne nevyriešia problém dlhodobého sucha, môžu aspoň čiastočne pomôcť znížiť tlak na vodné zdroje a priniesť úľavu po mimoriadne horúcich dňoch.

Pozri aj:

Na Slovensku padol nový teplotný rekord 41,3 stupňa Celzia. Tak horúco tu nikdy nebolo