Foto: Instagram (bogocz, 5h_p4)

/ 85 / brooklynskyfrajer
Vikingská pochúťka s názvom Surströmming je známa, ako najsmradľavejšie jedlo na svete.

O čo vlastne ide? Je to ryba. Dalo by sa povedať, že je to ryba v pokročilom štádiu rozkladu. Zo švédčiny sa dá surströmming preložiť ako fermentovaný sleď. Proces vzniku tohto jedla je jednoduchý. Rybu umiestnenú do plechovky necháte čakať na svoj deň D v izbový teplotách počas doby jedného roka. Škodlivé plyny, ktoré sa v plechovke hromadia spôsobujú, že sa nádoba vydúva. Preto väčšina leteckých spoločností surströmming zakazuje, obávajú sa totiž výbuchu a následnej evakuácie lietadla.

Toto jedlo vzniklo počas tridsaťročnej vojny. V tom čase bol vo Švédsku nedostatok soli na konzerváciu mäsa a rýb, a tak sa miestni uchýlili k alternatíve v podobe fermentácie. A z jedla sa stala národná pochúťka. Európska únia chcela fermentované ryby zakázať, pretože majú vysoký obsah polychlórovaných bifenylov, čo je rakovinotvorný toxín. Švédom sa však podarilo tento spor vyhrať. Zápach jednej otvorenej plechovky sa dá prirovnať k celému prístavu mŕtvych rýb.

Škandinávia má veľké množstvo chutných jedál. A Slováci nie sú výnimkou medzi ľuďmi, ktorí si na nich radi pochutnajú. Len si spomeňte koľko krát ste sa ocitli v IKEA, kde vás prepadol hlad. Mäsové guľky či kura so zemiakovou kašou vôbec nezneli tak zle. Podľa všetkého by mal aj samotný surströmming chutiť omnoho lepšie, ako vonia. Teda smrdí.

Aj napriek tomu vyhral niekoľko súťaží o najodpornejšie jedlo sveta. Pri jeho otváraní je riziko, že nepripravené okolie v tesnej blízkosti akosi vytratí svoj obsah žalúdka. Švédi si svoje národné jedlo vychutnávajú spolu s tunnbrödom (nasladlým chlebom) a surovou cibuľou so zemiakmi.

Môžeme to prirovnať k pitiu whisky. Keď ju ochutnáte, máte pocit, že vám zhorí hrdlo. Je tu však dlhá tradícia porovnateľná s rituálom a preto nepríjemnú chuť jednoducho prekonáte. A tak je to aj so surströmmingom.

Pozri aj: 10 exotických pochúťok, ktoré je lepšie radšej neskúšať, lebo to môže byť vaše posledné jedlo

telegraph.co.uk


Komentovať (0)