Foto: Unsplash

Nechať sa zviezť na vlne nostalgie je veľmi jednoduché.

V dobe streamovanej hudby to prichádza s každým zapatrošeným CD-čkom či dokonca kazetou, ktorá sa nám odrazu zjaví v rukách. Súčasný systém je nesmierne pohodlný a pre konečného spotrebiteľa aj ekonomický. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako čosi podobné môže fungovať? Platňa Sex Pistols kedysi stála 25 eur. Za 6 eur mesačne môžete v súčasnosti počúvať okamžite všetku hudbu, ktorá bola kedy vydaná.

Je to viac než lákavá ponuka. No už ako deti nás učili, že čím lákavejšia je ponuka, tým väčší podvod to v konečnom dôsledku je. Streamovanie a digitalizácia sa považujú za budúcnosť našej spoločnosti. Konečný spotrebiteľ sa však nezoberá dôsledkami ani omáčkou, ktorá ale môže ukrývať mnoho temných tajomstiev. Denník Independent vytvoril prieskum na tému konzumácie a produkcie hudby a ich ekonomický a environmentálny dopad v rôznych formátoch distribúcie.

Medzinárodný deň obchodov s hudobninami

Tento prieskum bol vykonaný pri príležitosti medzinárodného dňa obchodov s hudobninami. Tento deň vznikol v roku 2008 a jeho úlohou je podporiť predaje takýchto obchodov, aby celkom nezanikli. V súčasnosti je totiž pre ľudí jednoduchšie hudbu počúvať cez internet a tým pádom ochabol aj vzťah medzi človekom a jeho hudbou. Medzinárodný deň obchodov s hudobninami je tu od toho, aby osud klasickej hudby zvrátil a tá nedopadla, ako fyzické kópie filmov a videopožičovne.

Unsplash

Obrovské rozdiely

Ako uvádza Independent, v roku 1907, teda v čase vrcholu produkcie platní, stál jeden kus priemerne 13.88 dolárov (12,33 eur). V roku 1977 stál album Never Mind The Bollocks od Sex Pistols na vinyle, 28,55 dolárov (25,36 eur). Kazeta v roku 1988 stála 16,66 dolárov (14,80 eur) a CD v roku 2000 stálo priemerne 21,59 dolárov (19,18 eur). Predplatné na Spotify stojí na Slovensku 5,99 eur mesačne.

Unsplash

Najväčší rozdiel, ktorý z tejto štatistiky plynie je, že ľudia v roku 1977 boli ochotní zaplatiť viac ako 4% priemernej výplaty za jediný album, zatiaľ čo v súčasnosti platia sotva 1% svojej výplaty za neobmedzený prístup k všetkej hudbe, ktorá bola kedy oficiálne vydaná. Platformy ako Spotify, Apple Music, YouTube, Tidal, Pandora a Amazon však nie sú tak ekologické, ako by sa mohlo zdať.

Strašiak v skrini

Pochopiteľne, že tak pôsobia aj bez toho, aby sa v tomto svetle prezentovali. Vtip je totiž v tom, že keď neexistujú fyzické kópie, ktoré sú takmer celé z plastu, pôsobí to tak, že environmentálna daň by mala byť omnoho nižšia. Pravda je však taká, že hudba uložená v obrovských množstvách na cloudoch, streamovaná do všetkých kútov sveta je mimoriadne energeticky náročná a tým pádom je pre planétu ešte ničivejšia, ako fyzické kópie na platniach, kazetách a CD nosičoch.

V roku 2016 v hudobnom priemysle síce plastový odpad klesol o 8 miliónov kilogramov ročne, no pokiaľ si prerátame predošlé znečistenie a súčasné znečistenie do spoločných jednotiek, teda do skleníkových plynov, dostaneme desivé výsledky. V roku 2000 predstavoval odpad z hudobného priemyslu 157 miliónov kilogramov skleníkových plynov. V roku 2016 to bolo viac ako 200 miliónov. Treba mať na pamäti, že tieto čísla sa týkajú len Spojených štátov, na ktoré bola štúdia zameraná, čo znamená, že vo svete sú ešte závratnejšie.

Pexels

Ako však na záver uvádza Independent, účelom tohto prieskumu nebolo demotivovať zákazníkov od počúvania streamovanej hudby, no donútiť konzumentov, aby sa viac sa zamýšľali nad tým, aký produkt poberajú. A aký má daný produkt dopad na ostatné faktory priemyslu. Vďaka streamovaniu sú umelci značne podcenení a peniaze, ktoré dostanú, sa ani zďaleka nevyrovnajú priazni, ktorú dostávajú. Väčšina peňazí zarobených zo streamovania totiž putuje nahrávacej spoločnosti. A teda aj v tomto prípade platí, nie je všetko zlato čo sa blyští.

independent.co.uk
Príbehy
0
Komentovať (0)