Všetci sa rodíme s rozdielnou úrovňou sexuality. Niekto si bez sexu nevie predstaviť ani jeden deň. Iný ho berie ako bežnú súčasť života, ktorej však neprikladá najvyššiu prioritu. Medzi nami však existujú ľudia, ktorí sexualitu prekvapivo vôbec nepotrebujú k životu. Asexuálka Erika prezradila, aké je žiť s takouto odlišnosťou. V prvom rade sa stretla s nepochopením partnera a veru, niet jej čo závidieť.
Poslednú dobu sa čoraz viac hovorí o sexualite. Pretože tá nie je len čierna a biela. Či sa to niekomu páči alebo nie, konečne sa dáva priestor aj inakosti. Rozprávame sa o homosexualite či transgenderoch. A dnes je načase otvoriť ďalšiu vec, o ktorej treba hovoriť. Je to asexualita, ktorá sa týka nemalého percenta ľudí. Možno aj vášho blízkeho človeka. Minimálne jeden zo sto vašich priateľov môže byť asexuál. S najväčšou pravdepodobnosťou sa však k tomu neprizná.
Stigma na celý život
Predstavte si, že žijete v harmonickom a milujúcom vzťahu, ktorý sa na prvý pohľad ničím neodlišuje od „štandardných“ vzťahov. Teda až na malú výnimku. K pocitu naplnenia nepotrebujete sex. Stačí vám objatie či vzájomná blízkosť. V spoločnosti sa pri rozprávaní kučeravých vtipov, môžete cítiť trošku divne. Nasilu sa usmievate a nie je vám dvakrát do reči. Pretože práve vy ste si vytiahli Čierneho Petra. Asexualita, čiže absencia sexuálnej príťažlivosti, sa týka približne jedného percenta populácie. A v čom je najväčší zádrheľ? Ak sa to dozvie partner či široké okolie, mnohí sa vás v dobrej vôli budú snažiť vyliečiť. Budú vás posielať k lekárovi, alebo (nedajbože) sa vás pokúsia vyliečiť z „nechutenstva“ sami. Avšak tým narobia viac škody ako úžitku. Takýchto dobrovoľníkov však treba čím skôr poslať do hája.
„Mala som pocit, že nie som v poriadku. Partner mi dával najavo, že nie som plnohodnotná bytosť. Posielal ma k lekárovi. Asi čakal, že sa to zmení mávnutím čarovného prútika,“ spomína Erika Price, asexuálka, ktorá tvrdí, že práve asexualita je dôvod, prečo preferuje skôr krátkodobé vzťahy.
Tlak zo všetkých strán
Vraví sa, že skutočná láska nepozná žiadne prekážky. Ak ste sa náhodou ocitli vo vzťahu s asexuálnym partnerom, neostáva vám nič iné, než to prijať. Nepomôže vám citové vydieranie ani vyhrážky. Ostáva vám len naučiť sa žiť s touto skutočnosťou, pretože asexuála nevylieči žiaden doktor. Je to mýtus, ktorý by sa mal čím skôr vykoreniť.
Všetko, čo potrebujeme, je láska
Asexualitu nemôžeme zaradiť do žiadnej známej kolonky. Predpokladá sa, že koreň tejto odlišnosti presahuje samotnú asexualitu, príčin môže byť viacero. Jedným z faktorov môže byť hormonálna nerovnováha, osobné skúsenosti či odlišnosť medzi pohlavím a rodovou identitou. „V minulosti sa mi úplne protivila predstava, že by som s niekým nadviazala intímny vzťah. Asexuálne spektrum je však dosť široké. Teda jednotliví asexuáli sa navzájom líšia. Viem, že ma môžu priťahovať ľudia, pracujem na tom, avšak stále sa zaraďujem k asexuálom,“ tvrdí Erika, ktorá s touto stigmou bude pravdepodobne bojovať do konca života. Možno sa nepotrebuje až tak zmeniť. Možno je tá najsprávnejšia cesta, keď sa ju naučí prijať jej okolie. Veď pre skutočnú lásku nič nie je prekážka. Ani absencia sexu by sa nemala stať dôvodom na rozchod.
Pozri aj: Týchto 15+ ilustrácii perfektne ukazuje, aké je to mať dieťa v 25 rokoch
independent.co.uk
Nahlásiť chybu v článku