Foto: wikimedia.org(National Archives)/wikimedia.org(Amanda Lucidon/White House)

/ 142 / Kremnican
Keď sa v krajine dostanú k moci tí nesprávni ľudia, má to katastrofálne následky, ktoré nechávajú krajinu v totálnom rozvrate aj niekoľko desaťročí po ich smrti.

Každý z nás pozná notoricky známe príbehy Iraku a Saddáma Husajna či Lýbie s Muammarom Kaddáfím. Takýchto vládcov bolo v nedávnej histórii oveľa viac. V našom článku vám prinášame menej známu históriu  krajín a ich diktátorov, z ktorých niektorí sa udržali pri moci dodnes.

Gambia

Dawda Jawara, prvý vodca krajiny, začal zastávať svoju funkciu (pôvodne ako predseda vlády) v roku 1962, tesne pred gambijskou nezávislosťou od Spojeného kráľovstva. Za jeho vlády bola korupcia v Gambii menej rozšírená ako v iných afrických krajinách. Pôvodná Gambia nebola krajinou jednej strany a médiá boli dokonca úplne slobodné. Takéto „uvoľnenie uzdy“ africkej krajine v minulom storočí bolo veľmi nebezpečné. Jawara bol obeťou niekoľkých pokusov o prevrat vrátane jedného, ​​v ktorom museli zasiahnuť zahraničné armády, aby ho zachránili. Nakoniec bol Jawara zlikvidovaný vojenským prevratom v roku 1994.

Banjul,  capital  of  the  Gambia

Jawarov náhradník, poručík Yahya Jammeh, nebol taký milý ako jeho predchodca. Krátko po prevzatí moci zrušil ústavu a zakázal opozíciu. Počas jeho vlády boli neustále porušované ľudské práva. Protesty, novinárska kritika či ilegálna migrácia obyvateľstva sa riešili jediným spôsobom – zastrelením. Prezident Jammeh mal vlastné riešenia aj na boj s AIDS. Pacientom jednoducho nariadil podávať jedovatý nápoj. Homosexualita nebola tolerovaná a sám prezident navrhol zaviesť trest smrti pre gayov. Našťastie pre Gambiu bol Jammeh po dvoch desaťročiach diktatúry, nahradený demokraticky zvoleným prezidentom.

Komory

Komory sú ostrovným štátom, ktorý sa nachádza pri pobreží Afriky. Mnohí z nás o ňom možno doteraz ani nepočuli. Krajina je však vo svete známa nelichotivým rekordom. Počas 42 ročnej existencie zažila krajina až 21 revolúcií. Problémy začali ihneď po získaní nezávislosti od Francúzska, keď sa jeden z ostrovov odmietol pripojiť k ostatným. V priebehu ďalších rokov prežili Komory množstvo udalostí, medzi ktoré patrilo zastrelenie prezidenta protitankovou strelou či komunistická revolúcia. Špeciálnou postavou komorských dejín bol Bob Denard. Denard bol žoldnier, ktorý rozhodoval o tom, kto bude vládnuť v krajine v jeho mene. Štyroch „nevyhovujúcich“ prezidentov sám odstránil. V roku 1995 bol zatknutý francúzskymi úradmi. Týmto sa však problémy súostrovia nekončia. Aj dnes je politická situácia v krajine nestabilná, pričom jednotlivé ostrovy majú vlastné vlády.

By the port: Friday mosque (Moroni, Comoros)

Mali

Mali je ďalší africký štát s krátkou, ale búrlivou históriou. Tak ako v prípade Gambie, aj v Mali mal prvý prezident ušľachtilé myšlienky. Modibo Keita sa snažil znárodniť zdroje krajiny, ktoré sa stále nachádzali v rukách francúzskych kolonistov. Jeho púť sa skončila vojenským prevratom v roku 1968. Moc prezval generál Moussa Traore, ktorý mal zo začiatku podporu ľudu. Za jeho vlády sa z Mali stal policajný štát, v ktorom Traore vládol pevnou rukou. Korupcia, zlé hospodárenie s financiami a hladomor si vyžiadali tisíce životov. Nakoniec sa v krajine zaviedla demokratická reforma a uskutočnili sa voľby, v ktorých Traore získal 99 % hlasov. V priebehu nasledujúcich rokov sa udiali ešte ďalšie dve revolúcie, pričom pri poslednej z nich sa hnutiu Al-Káida podarilo prevziať kontrolu nad väčšinou krajiny. Mali je jednou z mála krajín, kde sa dodnes používajú otroci, ktorých je podľa odhadov až 200 tisíc.

sankore mosque

Brunej

Malý sultanát ležiaci na ostrove Borneo by sa mohol na prvý pohľad javiť ako dokonalá krajina. HDP na obyvateľa je jedno z najvyšších na svete, dlhé pláže, džungle pokrývajúce väčšinu krajiny a nerastné bohatstvo ho na to predurčujú. To by však pri moci nemohol byť sultán Al-Bolkiah, ktorý využíva štátne zdroje na svoju potrebu. Brunejský sultán vlastní jednu z najväčších zbierok drahých áut na svete. Sultánovi oponenti prakticky neexistujú, pretože boli uväznení alebo zabití. Al-Bolkiah stojí taktiež sa jedným z najparadoxnejších zákonov na svete – za slávenie Vianoc tu môžete ísť do väzenia.

Brunei Mosque

Stredoafrická republika

Pdobne ako napríklad v Somálsku, aj v Stredoafrickej republike je vládou ovládané len hlavné mesto a jeho okolie. Zvyšok krajiny ovládajú vojenské organizácie. Po piatich rokoch nezávislosti krajiny prevzal moc J. B. Bokassa, ktorý sa korunoval za cisára strednej Afriky. Na svoju korunováciu minul tretinu štátneho rozpočtu, čo viedlo krajinu k bankrotu. Bokasseho krutá vláda, ktorá zahrňovala tresty pre nezamestnaných, zabitie protestujúcich a jeho údajný kanibalizmus, doviedla SAR do chaosu. Demokracie sa SAR dočkala v roku 1990, ale za prvý rok vlády novozvoleného prezidenta sa uskutočnili tri ozbrojené vzbury. V roku 2003 sa v krajine začala občianska vojna, ktorá trvá dodnes.

Dzanga Bai-1667.jpg

Východný Timor

Východný Timor je ostrovný štát, ktorý sa nachádza v juhovýchodnej Ázii. Obyvatelia ostrova sa v minulosti snažili získať nezávislosť od Portugalska, čo sa im v roku 1975 podarilo. Pre krajinu to bol skok z kaluže do blata. Situáciu využila Indonézia a prevzala moc nad krajinou. Počas jej vlády bola zabitá tretina populácie Východného Timoru. V roku 1999 Indonézia konečne pristúpila na referendum o jeho nezávislosti, po ktorom sa Východný Timor stal nezávislým. Indonézia pri odchode z krajiny zničila infraštruktúru a podpálila vládne budovy. Situácia sa vo Východnom Timore zlepšuje, hoci ešte nie sú zažehnané všetky štátne problémy.

East Timor

Rovníková Guinea

Rovníková Guinea je jediná krajina v Afrike, kde je úradným jazykom španielčina a je to jediná krajina na svete, ktorá má hlavné mesto na ostrove, hoci má územie aj na pevnine. Ďalšou unikátnosťou tejto krajiny je aj najdlhšie vládnuci prezident na svete. Teodoro Obiang prevzal moc po svojom strýkovi po vojenskom puči. Jeho strýko bol potom odsúdený na smrť za zločiny proti ľudskosti, pri ktorých zahynula tretina populácie tejto krajiny. Obiang sa po chopení moci snažil nastoliť spravodlivosť. Pritom však zabudol, že aj on sa podieľal na zverstvách počas strýkovej vlády. Obiang sa radí medzi najbohatších vládcov na svete. Svoje bohatstvo nadobudol predaním ropných ložísk zahraničným spoločnostiam. Počas jeho vlády, ktorá trvá dodnes, sa krajina preslávila vyslaním „plavca“ na olympiádu, ktorý nikdy predtým nevidel plavecký bazén. Tento plavec tak vytvoril negatívny olympijský rekord.

Malabo from a distance

Guinea-Bissau

Opäť sa nachádzame v Afrike. Narozdiel od ostatných štátov v tomto rebríčku, Guinea-Bissau prežila najstabilnejšie obdobie prvé roky po získaní nezávislosti. V tom období bola krajina pod vládou komunistov. Po nastolení demokracie sa v krajine odohralo niekoľko prevratov, ktoré viedli k občianskej vojne. Po zabití prezidenta Vieiru v roku 2009 sa očakávala stabilizácia situácie v krajine. To sa však nestalo a v roku 2012 zažila krajina ďalší prevrat, ktorý znamenal, že ani jeden z doterajších vládcov krajiny nevydržal na svojom poste 5 ročné funkčné obdobie.

Buying fish in Bafata, Guinea-Bissau

Turkménsko

V porovnaní s ostatnými krajinami v našom zozname, má Turkménsko najdlhšiu históriu, no najviac udalostí sa odohralo v posledných 20 rokoch. Turkménsko získalo nezávislosť v roku 1991 od Sovietskeho zväzu. K moci sa dostal Saparmurat Niyazov, ktorý chcel posilniť svoje postavenie vybudovaním kultu osobnosti na štýl Stalina. Milióny boli utratené na jeho zlaté sochy a znalosť jeho kníh sa stala povinnou pre tých, ktorí sa snažili získať vodičský preukaz. Okrem tohto komického nariadenia sú tu aj ďalšie: zákaz používania žuvacieho tabaku, hrania videohier, baletu, zákaz chovania psov či zákaz nosenia brady a fúzov. Malá nádej svitla Turkméncom po smrti Niyazova v roku 2006, keď „žezlo“ prebral jeho zubár. Ten začal rúcať zlaté sochy svojho predchodcu nie preto, aby odstránil kult osobnosti, ale aby ich nahradil ešte väčšími sochami samého seba.

bank bust

Paraguaj

Ak by existovalo pravidlo pre úspešné vládnutie krajine, určite by to nebolo vyhlásenie vojny krajinám, ktoré sú 20-krát také veľké ako vy. Túto chybu spravil F. S. Lopez krátko po tom, čo Paraguaj získal nezávislosť. Po vyhlásení vojny Argentíne a Brazílii boli odhadom dve tretiny obyvateľov zabitých alebo vysťahovaných mimo územia Paraguaja. Krajina zažívala nestabilné obdobie až do polovice 20. storočia. Za ten čas sa v Paraguaji vystriedalo 31 vládcov. Určitá forma stability prišla, keď sa k moci dostal Alfredo Stroessner. Obdobie jeho vlády však bolo charakteristické vraždami a únosmi oponentov. Politická situácia v krajine sa úplne stabilizovala po vojenskom puči v roku 1989.

Asunción, Paraguay

Pozri aj: Toto sú krajiny, kde si kúpite najlacnejší alkohol, cigarety a drogy

listverse.com


Komentovať (0)