Pred 20 rokmi sa v Európe bojovalo na život a na smrť. Ozbrojený konflikt medzi vtedajšou Juhoslovanskou zväzovou republikou a Kosovskou oslobodzovacou armádou (známou ako UČK), bol v podstate dodnes poslednou vojnou na európskom kontinente. Odhliadnuc od konfliktov vznikajúcich na základe agresie Ruska na Ukrajine, v Čečensku, Južnom Osetsku a Abchádzku sa práve na území dnešného Srbska a Kosova bojovalo v Európe naposledy. Spor medzi dnešným Srbskom a Kosovom však začína byť znovu aktuálny. V Európe sa možno budú meniť hranice.
Z Juhoslovanskej zväzovej republiky vzniklo v 21. storočí samostatné Srbsko a Čierna hora. Z vojny, ktorá prebiehala v rokoch 1998-1999 vzniklo neskôr v roku 2008 samostatné Kosovo, ktoré však dodnes nie je uznaným štátom OSN. Ako samostatný štát Kosovo neuznáva napríklad Rusko, Brazília, Španielsko či Slovensko. Napätie medzi oboma krajinami tak existuje dodnes.
Vojna v Kosove koncom minulého storočia a následné vyhlásenie nezávislosti Kosova, vytvorilo v srdci Balkánskeho polostrova neriešiteľnú situáciu. Na severe Kosova totiž dodnes žije srbská menšina, ktorej sa nepáči počúvať nariadenia z Prištiny. Naopak, na území Srbska, v údolí Preševského údolia žijú kosovskí Albánci, ktorí sa dlhodobo „búria“ proti vláde Belehradu. Po 20 rokoch si však krajiny územia možno vymenia.
Práve dnes, 7. septembra sa na bruselskej pôde majú stretnúť najvyšší predstavitelia oboch krajín. Srbský prezident Aleksandar Vučić a bývalý veliteľ UČK – dnešný prezident Kosova Hashim Thaçi, myšlienku vzájomnej výmeny územia, podporili. Na spoločnom stretnutí so šéfkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ chcú hovoriť i o vzájomnej výmene území. Výsledky stretnutia sa možno dozvieme už čoskoro. 9. septembra má totiž Aleksandar Vučić dlho očakávané vystúpenie, pri príležitosti návštevy Srbmi obývaného severného Kosova.
Výmena území medzi Srbskom a Kosovom znie na prvé počutie celkom logicky, no vytvára nebezpečný precedens. Európska únia sa obáva, že vzájomná výmena území medzi Srbskom a Kosovom podporí i mnohé ďalšie separatistické hnutia, a to nielen na Balkáne, ale v celej Európe. Pre zachovanie integrity starého kontinentu, by tak mohol byť takýto politický krok veľkým rizikom. Pre vyriešenie 20 rokov dlhého sporu v srdci Balkánu však možno konečnou bodkou za krvavou históriou.
hnonline.sk, aktuality.sk
Nahlásiť chybu v článku