Zo skorších období sa nám dochovali stavby vytvorené človekom, nad ktorými dnes len krútime hlavami a netušíme, ako ich mohol vôbec niekto vybudovať. Z pôvodných starovekých siedmich divov sveta sa nám síce dochovali „len“ pyramídy, ale existujú aj menej známe miesta ohromného kultúrneho významu, o ktorých často moc nevieme.
správy od nás budete mať ako prví.
Okrem egyptských pyramíd, k pôvodným siedmim divom sveta patrili aj záhrady Semiramidiny v Babylóne, ktorých existencia však dodnes nebola spoľahlivo dokázaná. Naopak o ostatných piatich divoch vieme, že v skutočnosti existovali, boli však v minulosti zničené či už požiarmi alebo zemetrasením. Išlo o Feidiovu sochu Dia v Olympii, Artemidin chrám v Efesu, mauzóleum v Halikarnassu, Rodoský kolos a maják na ostrove Faru.
K pôvodným divom sveta postupne pribúdali ďalšie a ďalšie pamiatky. Pôvodný zoznam divov bol zároveň ovplyvnený tým, že vznikol v Grécku v dobe, kedy svet ani zďaleka nebol globalizovaný a o mnohých pamiatkach iných kultúr sa v európskom kontexte vôbec ani nevedelo.
Alebo ešte ani nestihli vzniknúť, čo je prípad bývalého svetového obchodného centra Čchüan-čou v Číne, ktoré bolo, vo svojej dobe, jedným z dôležitých centier tzv. Hodvábnej cesty. Najvýznamnejšie pamiatky mesta začali vznikať v období dynastii Sung a Jüan medzi 10. a 14. storočím. V tej dobe už staroveké Grécko dávno neexistovalo.
Na zoznam svetového kultúrneho dedičtva UNESCO bol nedávno pridaný aj chrám Ramappa v Indii, ktorý je zasvätený bohu Šiva a odhaduje sa, že vznikol v priebehu štyridsiatich rokov, od roku 1213 po Kristovi. Fascinujúca stavba s vežou pyramídového tvaru (Vimanou) leží v dedinke Palampet asi 200 km od mesta Hajdarábád v štáte Telangana.
Pieskovcová stavba je unikátna tým, že pyramída na streche je vytvorená zo špeciálnych poréznych tehiel, ktoré znižujú hmotnosť celej konštrukcie. Ale tiež tým, že tamojšie ozdobné stĺpy a sochy detailne zobrazujú miestne tanečné a kultúrne zvyklosti.
K pokladom sveta sa však môžu pridať aj modernejšie stavby. Dôkazom toho je 1 394 kilometrov dlhá trans-iránska železnica. Tá bola vybudovaná v rokoch 1927 až 1938 a spojuje Kaspické more na severovýchode s Perksým zálivom na juhozápade. V prípade, že by ste ostali len pri štatistikách, potom celá infraštruktúra železnice má 174 veľkých mostov, 186 malých mostov, 224 tunelov, z ktorých 11 je dokonca zatočených.
Zaujímavé pritom je aj to, že sa vláda Iránu už v tej dobe chcela vyhnúť investíciám zo zahraničia (a teda aj potenciálnemu rozhodovaniu inej zeme o ich vnútorných veciach), a tak železnicu, ktorá pretína dve pohoria a štyri klimatické oblasti, financovali výhradne vlastní občania z ich daní.
Paseo del Prado, tak sa nazýva ďalšia zvláštnosť zapísaná nedávno do zoznamu UNESCO. Ide o bulvár v centre Madridu, ktorého samotný vzhľad ako aj vzhľad okolia bol vytváraný niekedy medzi 16. a 18. storočím. K najvýznamnejším umeleckým dielam tejto ulice patria predovšetkým fontány. Na del Prado priamo nadväzujú záhrady Buen Retiro, pozostatok paláca z 17. storočia, ktoré ilustrujú rôzne záhradnícke štýly typické pre obdobie od 19. storočia dodnes. Súčasťou je aj pamätník Alfonsa XII. s veľkým jazierkom, na ktorom miestni prenajímajú turistom loďky.
Do svetového dedičstva UNESCO dnes spadá 1 121 pokladov vytvorených v minulosti človekom. Svetovému kultúrnemu dedičstvu a jeho menej známym prvkom sa venuje aj dokumentárny seriál Planéta pokladov, ktorý sa začne v premiére vysielať už 8. augusta o 19:55 na televíznej stanici Viasat History. Urobte si aj vy čas a nechajte sa previesť sprievodcom a historikom v jednej osobe, sirom Christopherom Clarkom po fascinujúcich miestach, pri ktorých ani nebudete veriť tomu, že ich vytvoril človek.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku