Somatická koučka Alena: Bojovať s myšlienkami myšlienkami je vopred prehratý boj. Trauma je vždy uložená v tele

Áno. Z môjho pohľadu sú somatické prístupy efektívnejšie na spracovanie týchto zážitkov. Trauma je vždy uložená v tele, v našom nervovom systéme a potrebuje byť spracovaná aj na tejto úrovni. Čitateľom môžem odporučiť knihu Léčba traumatu od Petra Levina alebo Telo si pamätá od Bessela van der Kolka.

Dá sa naučiť „vypnúť“ stresovú reakciu, keď sa spustí?

Dá. Stresová reakcia je reakcia autonómneho nervového systému, ktorý však nerozumie slovám. Preto to známe „nestresuj sa“, nefunguje. Nervový systém však rozumie somatickým technikám.

Treba si však uvedomiť, že my stresovú reakciu potrebujeme. Keby sme ju nepotrebovali, evolučne zanikne.

„Vypínať“ stresovú reakciu technikami má byť dočasná stratégia. Pretože buď mám stres preto, lebo je to v danej situácii pre mňa užitočné. Alebo prichádza stres bez objektívneho dôvodu, a vtedy vieme, že sa nám otvára téma, ktorá volá po pozornosti.

Aj z techník sa môže stať len únik. Je to síce menej škodlivé ako alkohol, workoholizmus či lieky, ale stále je to len únik.

Prečo je podľa vás dnes toľko ľudí „odpojených od svojho tela“?

Vidím dva hlavné dôvody. Prvý dôvod je naša spoločnosť, kde sme myseľ postavili na piedestál. Ked Descartés povedal: Myslím, teda som, asi netušil, čo spôsobí. Myseľ sme oddelili od tela a z tela spravili stroj, ktorý musí všetko vydržať. Prípadne k nemu pristupujeme ako k taxíku alebo odpadkovému košu. Potláčanie základných biologických potrieb je u nás štandardom, ku ktorému vedieme v našich systémoch už deti.

Druhým dôvodom je, že keď je v našich životoch veľa bolesti, niečoho je na nás príliš, tak nás telo ako obranu pred tou bolesťou odpojí. Odpojenie má rôzne podoby. Prejedanie sa, lebo necítime, že máme dosť. Ničenie sa vo fitku a nerešpektovanie možností nášho tela. Stvrdnutie a premena na ľudských robotov, ktorí všetko zvládnu. Až po to, že niekto nedokáže síce cítiť bolesť, ale ani radosť, smútok či iné emócie. Takou zaujímavosťou je, že keď je človek od seba odpojený, veľmi ťažko sa rozhoduje a často nevie, čo chce.

Odpojenie od tela, je odpojením od seba. Zároveň sa odpájame aj od ľudí okolo nás a prírody. Cítime sa osamotení. Odpojenie je naša súčasná epidémia. A môžete vidieť na aktuálnej spoločenskej situácii, koľko utrpenia to spôsobuje.

Treba si uvedomiť, že telo je náš domov. Sprievodca celého nášho života. Nikto s nami nie je celý život. Ani rodičia, ani partner, ani naše deti. Len telo. Pozornosť, ktorú do tela investujeme, sa nám vždy niekoľkonásobne vráti.

Pozri aj:

Barbora učí masírovať bábätká: Baby masáže majú rôzne benefity, dotyk je pre bábätko rovnako dôležitý…