Počas tohtoročnej jari bolo Severné more najteplejšie od začiatku pravidelných meraní pred takmer 30 rokmi. Oznámil to v utorok v Hamburgu Spolkový úrad pre námornú dopravu a hydrografiu (BSH). TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.
V mesiacoch marec až máj dosahovala priemerná teplota vody v Severnom mori 8,7 stupňa Celzia. To bolo o 0,9 stupňa viac ako priemer rokov 1997 – 2021. Takmer celé Severné more bolo na hladine najmenej o 0,5 stupňa teplejšie ako zvyčajne, a to s výraznými odchýlkami.
Najväčšia odchýlka bola zaznamenaná v jeho východnej časti pri pobreží Dánska a Nórska, kde došlo k nárastu až o dva stupne. Tieto výsledky považuje BSH za „ďalší prejav postupujúcej klimatickej zmeny“.
Teplota vody v nemeckej časti Severného mora bola podľa BSH tiež „výrazne“ nad dlhodobým priemerom, konkrétne o 0,8 – 1,5 stupňa. V závislosti od lokality to bola štvrtá až šiesta najvyššia hodnota od roku 1997. Nemecká časť Baltského mora bola o viac ako dva stupne teplejšia ako priemer – priemerná teplota na jar dosiahla päť stupňov.
Problémy aj v Grónsku
To je o jeden stupeň viac ako dlhodobý priemer; tohtoročná jar tak bola šiesta najteplejšia od roku 1997. Opäť sa však vyskytli značné regionálne rozdiely – krajný sever bol o niečo chladnejší ako priemer, zatiaľ čo juh bol výrazne teplejší. Rekord bol nameraný v juhozápadnej časti Baltského mora pri nemeckom pobreží a dánskych ostrovoch.
Teplota vody tam medzi marcom a májom bola o dva stupne vyššia ako dlhodobý priemer, čím dosiahla najvyššiu úroveň od začiatku meraní v roku 1997.
Podobné správy pritom hlási aj Grónsko. Grónska ľadová pokrývka sa v období od 15. do 21. mája tohto roka topila 17-krát rýchlejšie oproti priemeru. Prispeli k tomu nadpriemerne vysoké teploty v regióne, ktoré zasiahli aj Island. Informovala o tom v správe vedecká sieť World Weather Attribution.
Rekordné teploty zasiahli oba ostrovy v polovici mája, keď na islandskom letisku Egilsstaoir namerali 26,6 stupňa Celzia a na grónskej stanici Ittoqqortoormiit 14,3 stupňa Celzia. Denná priemerná teplota v týchto lokalitách je pritom v polovici mája nižšia o viac ako desať stupňov.
Horúci máj
„Vlna vysokých teplôt spôsobila rýchlejšie topenie grónskej ľadovej prikrývky, čo výrazne prispelo k zvyšovaniu hladiny morí,“ povedala novinárom jedna z autoriek správy Friederike Ottová z Imperial College London. „Bez klimatickej zmeny by to nebolo možné,“ povedala.
Pripomenula, že teploty okolo 20 stupňov Celzia sa nemusia zdať ako extrémne, ale pre tento región sveta je to významný úkaz. „Má to obrovský vplyv na celý svet,“ uviedla.
Tohtoročný máj bol celosvetovo druhým najteplejším májom v doterajšej histórii meraní s priemernou globálnou teplotou 15,79 stupňa Celzia. Uviedla to Služba monitorovania zmeny klímy (C3S) programu Copernicus Európskej únie. Za rekordom z mája 2024 podľa nej zaostal tento údaj o 0,12 stupňa Celzia.
Májová teplota v tomto roku bola o 1,4 stupňa Celzia vyššia ako odhadovaný predindustriálny priemer za roky 1850 – 1900, uviedla v utorok agentúra so sídlom v Bonne. Časti severozápadnej Európy tiež zažili mimoriadne suchú jar a marec, apríl a máj mali najnižší úhrn zrážok a vlhkosti pôdy prinajmenšom od roku 1979.
Nahlásiť chybu v článku