Skupina štátov proti korupcii (GRECO), ktorú v roku 1999 vytvorila Rada Európy (RE), kritizuje Slovensko za časté využívanie skráteného legislatívneho konania a zmeny v Trestnom zákone. V správe prijatej na júnovom plenárnom zasadnutí sa konkrétne spomína skrátenie premlčacích lehôt a zníženie trestných sadzieb, najmä pri trestných činoch korupcie.
GRECO preto v tejto súvislosti Slovensku adresovalo niekoľko odporúčaní a vyzvalo orgány SR, aby do konca roka 2026 predložili správu o prijatých opatreniach. TASR o tom informoval hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez.
Úlohou GRECO bolo posúdiť súlad zmien slovenského trestného práva a inštitucionálnych reforiem s protikorupčnými normami Rady Európy. Vypracovaním správy poveril tím GET, zložený z bývalej poradkyne rumunského generálneho prokuratúra Ancy Jurmaovej, bývalého škótskeho sudcu Alastaira Browna a poradcu sekretariátu GRECO Ylliho Peca, ktorý vo februári navštívil SR a stretol sa s predstaviteľmi štátnych orgánov a ďalších inštitúcií.
Skrátené legislatívne konanie
GET skonštatoval, že v zásade nenamieta využívanie skráteného legislatívneho konania, avšak tento postup sa podľa neho stal v priebehu posledných rokov čoraz bežnejším – bez ohľadu na to, ktorá vláda bola pri moci. Hoci v rokoch 2020 a 2021 sa tento spôsob prijímania zákonov podľa neho využíval z objektívnych dôvodov najmä kvôli pandémii COVID-19, od roku 2019 sa uplatňuje stále veľmi často. GET preto vyjadril vážne obavy z toho, že takto schválená legislatíva sa úplne vyhýba kontrole verejnosti, a to aj v prípadoch, keď sa zásadne mení trestný systém.
„Takýto postup oberá vládu aj parlament o cenné podnety od odborníkov a verejnosti a znemožňuje im viesť riadnu diskusiu. Tým sa zvyšuje riziko, že Slovensko poruší štandardy Rady Európy, aj keby to nebolo úmyselné,“ píše sa v správe, ktorá pripomína, že skrátené legislatívne konanie sa využíva na prijatie v priemere pätiny všetkých zákonov.
GET uviedol, že urýchlene bola schválená aj novela Trestného zákona, ktorá skrátila premlčacie lehoty a znížila tresty za korupciu, čo priamo zvrátilo predchádzajúce plnenie odporúčaní a spochybnilo tak účinnosť, primeranosť aj odstrašujúci účinok danej legislatívy. Tvrdí, že ho argumenty slovenských orgánov na prijatie týchto zmien nepresvedčili.
GET rešpektuje právo vlád vykonávať aj politické rozhodnutia, avšak v prípade reformy Trestného zákona sa podľa tohto tímu zdá, že bola prijatá bez adekvátneho posúdenia právnych dôsledkov. Podľa GET je preto potrebná okamžitá náprava, najmä obnovenie predchádzajúcich premlčacích lehôt pri korupcii, ktorá si často vyžaduje zložité vyšetrovanie a môže byť odhalená až po rokoch od spáchania.
Správa ďalej pripomína, že Trestný zákon prešiel ďalšou novelou po diskusiách s Európskou komisiou s cieľom posilniť ochranu jej finančných záujmov. „Zdá sa, že tým slovenské orgány nepriamo priznali, že zmeny zavedené (pôvodným) zákonom neboli dostatočne účinné a odstrašujúce na ochranu týchto záujmov. Výsledkom je, že domáce finančné zdroje majú nižšiu úroveň ochrany ako fondy EÚ,“ podotkol GET.
Zrušenie ÚŠP
Na druhej strane ocenil prijaté aj plánované opatrenia týkajúce sa podmienečných trestov a alternatívnych postihov za spáchanie korupcie, zároveň však upozornil, že bez dostatočných zdrojov a kvalifikovaných odborníkov môžu byť tieto opatrenia neúčinné. Slovenským úradom preto odporučil vykonať komparatívnu štúdiu o využívaní takýchto trestov v zahraničí.
GET sa vyjadril aj k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a reorganizácii Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). V oboch prípadoch išlo podľa neho o náhly krok, ktorý mohol spôsobiť čiastočnú stratu špecializácie a skúseností a ohroziť kontinuitu prebiehajúcich prípadov.
Slovenské úrady tieto obavy vyvrátili – tvrdia, že špecializácia prokurátorov a vyšetrovateľov bola zachovaná a dokonca rozšírená. Napriek tomu GET odporučil prehodnotiť rámec špecializácie prokurátorov a zaviesť formálny plán odborného rozvoja policajtov s cieľom zaistiť plynulý priebeh vyšetrovania.
Za nejasnú, rizikovú pre zneužitie a ohrozujúcu nezávislosť súdnictva považuje GET právnu úpravu, ktorá článkom 326a Trestného zákona zavádza trestnú zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva pre sudcov. V tejto súvislosti upozornil na nedostatočné záruky pre obvinených sudcov a politickú zraniteľnosť Súdnej rady SR. Odporúča buď celý článok zrušiť alebo upraviť zavedením dodatočných včasných a účinných záruk a znížením jeho pôsobnosti na prípady zlomyseľného konania. Takisto vyzýva na posilnenie nezávislosti súdnej rady prostredníctvom väčšinového zastúpenia sudcov.
Okrem toho GET upozornil aj na ochranu tzv. whistleblowerov, kde podľa neho existujú problémy s procesom a ochranou osôb, a na slobodu informácií, ktorú ohrozujú nové poplatky a znížená transparentnosť, čím sa komplikuje prístup k údajom potrebným na kontrolu a hodnotenie reformy trestného práva.
Nahlásiť chybu v článku