Slovensko opäť v centre pozornosti: Ako jediné zablokovalo predĺženie sankcií voči Rusku

Slovensko zostalo jedinou krajinou Európskej únie, ktorá odmietla návrh na predĺženie platnosti individuálnych sankcií proti Rusku zo súčasných šiestich na 12 mesiacov. Veľvyslanci členských krajín sa preto v stredu na zmene nedohodli.

Informoval o tom portál Politico s odvolaním sa na troch diplomatov. Individuálne sankcie EÚ voči Rusku sa v súčasnosti obnovujú každých šesť mesiacov a ich aktuálna platnosť vyprší 15. septembra. Únia chcela interval predĺžiť na jeden rok, aby sa vyhla opakovaným rokovaniam. Na zmenu je však potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov a Bratislava bola podľa Politica jediným odporcom návrhu.

Neznámy dôvod

„Zjavne majú nejaké námietky. Myslím si, že sme ich už počuli,“ povedal jeden z diplomatov EÚ, ktorý vzhľadom na neverejný charakter rokovaní vystúpil anonymne. Slovenská vláda konkrétne dôvody svojho postoja nevysvetlila. Jej hovorca sa odmietol vyjadriť a poskytol stanovisko ministerstva zahraničných vecí.

„Diskusie o pravidelnom šesťmesačnom preskúmaní sankčného režimu … pokračujú a očakáva sa, že budú ukončené do 15. septembra 2026,“ uviedol rezort diplomacie. Šesťmesačný cyklus obnovovania sankcií bol pôvodne kompromisom, ktorý mal vyhovieť bývalému maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Budapešť pravidelné termíny využívala na vyvíjanie tlaku na ostatné vlády EÚ a získavanie ústupkov.

Rokovania veľvyslancov sa týkali aj návrhu zaradiť na sankčný zoznam ďalších 27 osôb a spoločností, čo by znamenalo zmrazenie ich majetku v EÚ. O navrhovaných zmenách a predĺžení sankcií budú ďalej rokovať technickí experti na sankčnú politiku.

Individuálne sankcie predstavujú jeden z dvoch hlavných sankčných rámcov EÚ voči Rusku, druhým sú ekonomické sankcie. Pôvodne sa oba režimy museli obnovovať každých šesť mesiacov. Ekonomické sankcie však Únia v júni predĺžila na 12 mesiacov a v súčasnosti platia do júla 2027.

Ruské hybridné hrozby

Európski šéfovia tajných služieb sa pritom obávajú, že ruská vojna proti Ukrajine sa čoraz viac prenáša aj na ich územie. Spojenci Kyjeva na Západe však majú problém nájsť účinné opatrenia, ktorými by zastavili „hybridné“ útoky Moskvy. Dánska spravodajská služba vo štvrtok varovala, že Rusko sa „aktívne“ pripravuje na sabotážne operácie proti tamojšiemu obrannému priemyslu.

Šéfka francúzskej kontrarozviedky DGSI Céline Berthonová minulý týždeň na podnikateľskom fóre uviedla, že nález dronu s výbušninami na letisku v nemeckom Lipsku v auguste môže byť signálom, že terčom sa môžu stať aj francúzske firmy.„Musíme sa prispôsobiť,“ povedala Berthonová počas diskusie s názvom „Sme pripravení čeliť vojne?“.Berlín v utorok obvinil z incidentu Moskvu.

Európska únia uviedla, že prípad nesie všetky znaky „štátom podporovaného terorizmu“. Členské štáty si predvolali ruských diplomatov a diskutujú o ďalších sankciách.

Analytici však tvrdia, že tradičné opatrenia, ako odhaľovanie špiónov či diplomatické odvety, Rusko zatiaľ od jeho aktivít neodradili.Podľa experta na ruské bezpečnostné služby Andreja Soldatova je západný „arzenál“ opatrení zastaraný. „Musíme prijať, že čelíme dlhodobej hybridnej vojne,“ povedal pre AFP.

Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 európski spojenci Kyjeva hlásia sériu hybridných útokov spájaných s Ruskom. Patria medzi ne prelety dronov v blízkosti citlivých objektov, narúšanie vzdušného priestoru, kybernetické útoky či podozrenia z prípravy atentátov. Rusko svoju účasť odmieta.

Pozri aj:

Putin prehovoril o konci vojny na Ukrajine. Tvrdí, že stále existuje šanca na mier