Slovensko čelí vážnemu, no málo diskutovanému problému, ktorý má každodenné dôsledky pre ekonomiku. Najnovšie porovnanie Európskej komisie podľa analýzy ukazuje, že iba 46,2 percenta mladých ľudí so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním pracuje v zamestnaní, ktoré má vysokú alebo veľmi vysokú zhodu s ich vyštudovaným odborom.
Inými slovami, takmer 54 percent mladých Slovákov pracuje mimo svojho odboru alebo len s čiastočným využitím kvalifikácie. Ide o druhý najhorší výsledok v Európskej únii, horšie je na tom už len Taliansko.
Analýza hovorí o systémovom zlyhaní
Analytička Klubu 500 Diana Motúzová upozorňuje, že takýto rozsah nesúladu nemožno považovať za náhodu. Podľa nej ide o dôsledok dlhodobo neefektívne nastaveného systému, ktorý nedokáže verejné investície do vzdelávania premieňať na plnohodnotné uplatnenie absolventov. „Slovensko má vážny problém, o ktorom sa hovorí málo, no jeho dôsledky cíti ekonomika každý deň,“ konštatuje.
Ak sa spoja stredné aj vysoké školy, v odbore služieb pracuje priamo v zodpovedajúcej profesii len 32,3 percenta absolventov. Takmer dve tretiny si tak hľadajú prácu mimo svojho odboru alebo využívajú kvalifikáciu iba čiastočne. V podnikaní a administratíve sa v odbore uplatní 44,2 percenta absolventov, v humanitných odboroch 46,2 percenta.
Naopak, výrazne lepšie výsledky dosahujú regulované a technické profesie. V zdravotníctve a sociálnej starostlivosti pracuje v súlade so vzdelaním 76 percent absolventov a vo vzdelávaní 69,9 percenta. Relatívne priaznivá situácia je aj v informačných technológiách.
Vysoké školy vykazujú ešte väčší nesúlad
Pri pohľade výlučne na vysoké školy je obraz ešte výraznejší. V odbore služby pracuje mimo vyštudovaného zamerania alebo s obmedzeným využitím kvalifikácie až 59,1 percenta absolventov. V umení a humanitných štúdiách ide o 43,6 percenta, v spoločenských vedách a žurnalistike o 38,3 percenta. Naopak, v informačných a komunikačných technológiách je podiel absolventov pracujúcich mimo odboru 29,1 percenta, v inžinierstve, výrobe a stavebníctve 24,6 percenta, v zdravotníctve a sociálnych službách 22,5 percenta a vo vzdelávaní 21,7 percenta.
Dáta naznačujú, že tam, kde existuje silný a stabilný dopyt trhu práce, je prepojenie medzi vzdelávaním a zamestnaním funkčné. V iných oblastiach však systém produkuje absolventov v objeme a štruktúre, ktoré ekonomika nedokáže efektívne absorbovať. „Slovensko tak v skutočnosti nevzdeláva málo. Vzdeláva nesprávne,“ vyplýva z hodnotenia analytičky.
Peniaze nestačia, rozhoduje návratnosť
Diskusia o školstve sa často sústreďuje na objem financií. Slovensko smeruje do vzdelávania približne päť percent HDP, čo v rámci veľkosti ekonomiky predstavuje významný verejný záväzok. Hoci krajina nepatrí medzi štáty OECD s najvyššími výdavkami na študenta, existujú krajiny s nižšími výdavkami, kde je prepojenie vzdelania s pracovným trhom výrazne lepšie. Príkladom sú Litva, Poľsko, Chorvátsko, Grécko, ale aj Rumunsko a Bulharsko.
Problém teda podľa Motúzovej nespočíva len v objeme peňazí, ale najmä v ich návratnosti. Ak viac než polovica absolventov pracuje mimo svojho odboru, znamená to roky verejných investícií bez plného využitia, dodatočné náklady firiem na rekvalifikáciu, nižšiu produktivitu a pomalší technologický posun ekonomiky. Vzdelávací systém sa tak namiesto motora rastu stáva nákladom.
Čo bude musieť Slovensko zmeniť
Ekonomika dnes stojí na dátach, automatizácii, energetickej transformácii, zdravotníctve a technických či digitálnych zručnostiach. Dopyt po týchto oblastiach rastie, no systém stále produkuje veľké počty absolventov v odboroch so slabším uplatnením. Nejde pritom o spochybňovanie významu humanitných smerov, ale o otázku ich kapacít a obsahu v kontexte reálneho dopytu.
Ak chce Slovensko prestať zaostávať v zhode medzi vzdelaním a prácou, bude musieť viazať kapacity odborov na dáta o uplatnení absolventov, posilniť technické a digitálne smery, zaviesť výkonové financovanie založené na reálnych výstupoch a zjednodušiť rekvalifikácie pre dynamický trh práce. Druhé najhoršie číslo v Únii je podľa analytičky symptómom hlbšieho štrukturálneho problému: vzdelávací systém sa prispôsobuje pomalšie ako potreby trhu práce. Bez jeho zosúladenia bude návratnosť verejných investícií do vzdelávania naďalej obmedzená a ekonomika bude rásť pomalšie, než by mohla.
Hlavná stanica v Bratislave sa konečne dočká: Projekt je kompromis pre havarijný stav, hovorí expert
Nahlásiť chybu v článku